ROZHOVOR: Závislosť si nevyberá a vyvíja sa. Slovensku robia nemalé problémy alkohol a drogy

Je jednoduché podľahnúť závislosti na drogy? 

Dôležitá je expozičná teória, či je látka dostupná. Pokiaľ ide o iné látky, v našej spoločnosti je jednoduché dostať sa k niektorým z nich. Tým pádom veľa závisí od individuálnej dispozície. Ani to nie je tak genetická predispozícia, ale skôr environmentálna. To znamená, v akom prostredí jednotlivec žije, aké má ekonomické a sociálne podmienky. Nakoniec, aká látka je k dispozícii - alkohol, tabak. Vo viacerých prípadoch dávali rodičia deťom malé množstvá drogy, alebo iných látok, aby boli pokojnejšie, spali alebo neplakali. U týchto ľudí sa v budúcnosti ľahšie vyvinie závislosť. 

Ako väčšinou prídu ľudia do styku s drogami?

Na začiatku je často experimentovanie. Čím je vek styku s drogami nižší, tým je vyššie riziko závislosti v budúcnosti.

Čo závislí, ktorí popierajú svoju adikciu, ale nepriznajú si to?

Väčšina týchto ľudí sa nachádza v prvej fáze závislosti. Človek neskôr sám zbadá, že prekročil hranicu. Typický je alkohol. Je u nás dostupný a každý dospelý človek vie, aké riziká obnáša, a že ho je možné konzumovať aj v závislosti. Ale, často sa vyvinie u ľudí aj závislosť na alkohol. Okolie si všimne skôr, že je človek závislý na alkohole, ako on sám. V tejto dlhotrvajúcej fáze je to pravidlo - závislý od alkoholu si myslí, že môže hocikedy prestať.

Veľkú rolu v tomto hrajú mechanizmy osobnosti, ktoré fungujú na to, aby si človek zachoval pokoj a rovnováhu, čím popiera, že by mohol mať problém. Okolie to však vidí skôr ako on.

Pri fajčení to je opačne. Človek si uvedomuje, že má problém, ale berie to ako zlozvyk. Neberie to ako duševnú poruchu – tým si zľahčuje svoju závislosť.

Kto trpí viac? Závislý na drogách alebo jeho rodina a priatelia? 

Po psychickej stránke sa to niekedy nazýva aj ako spoluzávislosť najbližších, napríklad matiek, partneriek a podobne. Najbližší závislého trpia psychicky. To, čo je pre týchto ľudí veľmi ťažké, je že v minulosti bol medzi nimi pozitívny vzťah, no v dôsledku závislosti blízkeho sa tento vzťah výrazne naruší. Nie je v silách blízkeho to zmeniť, pretože to závisí od liečby závislého.

Človek blízky závislého to nevie ovplyvniť, všetko záleží na závislom. Blízky teda trpia ťažko po psychickej stránke. Pri tvrdých drogách, medzi ktoré patria pervitín, heroín, kokaín, teda látky, ktoré sa užívajú inhaláciou, fajčením alebo vnútrožilovo – takto následne vznikajú ochorenia ako hepatitída, a tiež krvou prenosné ochorenia. Po telesnej, ale i psychickej stránke trpí aj závislý. Ako pri fajčení, keď sa vyvinie rakovina pľúc, ktorá je z 90 % spôsobená fajčením, tak to utrpenie je potom obrovské.

O aké skupiny ľudí zväčša ide, sú to ľudia bohatí alebo finančne slabší?

Máme aj bezdomovcov, ale máme aj ľudí, ktorí nemajú problém s financiami. Takýto ľudia majú finančnú podušku, ktorou by mohli ďalej financovať svoju závislosť, ale trpia práve dôsledkami závislostí, ktoré už sú vážne. Takže máme všetkých. Závislosť si nevyberá. Bohatý lekár, ktorý má rodinu, zázemie, profesiu a stane sa závislým od opiátov, tak ten má silnú motiváciu, aby tento problém riešil.

Ľahšie sa v rámci liečby reintegruje, má sa kam vrátiť, má profesiu a príjmy. Omnoho zložitejšie sú prípady, kedy príde závislý na pervitíne, metamfetamíne alebo heroíne a zároveň to je človek, ktorý vyrastal v detskom domove. Po dovŕšení dospelosti nemal zázemie, alebo slabé zázemie a pohybuje sa v marginálnej spoločnosti. Reintegrácia takéhoto človeka vedie k recidívam. Máme tiež možnosti resocializácie, kde sa snažia ľuďom v núdzi poskytnúť prostriedky, aby sa mohli integrovať do spoločnosti, je to však na človeku, či sa tam chce vybrať. Často to však nevyužijú.

Ako dlho trvá takáto liečba?

Človek sa celý život musí vyhýbať látke, na ktorej si vyvinul závislosť. Najlepšie je vôbec nezačať. Liečba na základe skúseností a štúdií ukazuje, že potom, čo človek prestane užívať drogy, tak sa plíživo ukazujú príznaky ešte rok. Avšak po pár mesiacoch sú abstinenčné príznaky minimálne. V priebehu roka by mal byť závislý stále v kontakte s ústavom. Vtedy môžeme hovoriť o úzdrave, nie o vyliečení.

Spomedzi našich susedných krajín sme na tom v počtoch s drogovo závislými horší alebo lepší?

Výkazníctvo z iných krajín je veľmi rozdielne. Niektoré krajiny dávajú veľmi neskoré a obmedzené údaje, ako napríklad Poľsko. Typickým príkladom na porovnanie je aj Rakúsko. Je veľmi blízko, a je tam úplne iná drogová scéna. Sú výrazne bohatší. Na prvom mieste je u nich kokaín, u nás pervitín. Majú inú škálu liekov. Predpisujú sa tam lieky s prítomnosťou opiátov.

Myslím si, že majú veľa predávkovaní spôsobených opiátmi. Česko je nám blízke, pretože nemáme veľkú jazykovú bariéru. Súvislosti máme aj kultúrne aj spoločenské. Pokiaľ by išlo o heroín, ten bol skôr u nás ako v Česku. Najčastejšou drogou na Slovensku a v Česku je však pervitín, v tom sme si blízki. Inak to máme v marihuane a hašiši. V Česku je k marihuane liberálnejší prístup, u nás opačne.