Rybám sa v oceánoch dýcha čoraz ťažšie. Morský život čaká neistá budúcnosť
Globálne otepľovanie nielenže zvyšuje teplotu oceánov, ale dochádza kvôli nemu aj k poklesu kyslíka vo vode. Morský život čaká neistá budúcnosť.
Ako sa atmosféra otepľuje, oceány na celom svete trpia čoraz viac nedostatkom kyslíka, čo núti mnohé druhy morských živočíchov migrovať zo svojich obvyklých domovov. Výskumníci očakávajú, že na mnohých miestach dôjde k poklesu druhovej diverzity, pričom nakoniec zostane len pár druhov rýb, ktoré sa dokážu vyrovnať s drsnejšími podmienkami v mori. Nedostatok rozmanitosti ekosystémov však znamená nedostatok odolnosti. "Deoxygenácia je veľký problém," povedal výskumník z University of British Columbia Daniel Pauly pre BBC.
Budúce oceány nielenže budú disponovať menším druhom rýb, ale aj baktériami produkujúcími skleníkové plyny, tvrdia vedci. Trópy sa vyprázdnia, keďže sa ryby presunú do okysličených vôd, uviedol Pauly. Špeciálne druhy rýb, ktoré už žijú na póloch, budú čeliť vyhynutiu.
Zóny s minimom kyslíka
Výskumníci sa sťažujú, že problému s nedostatkom kyslíka sa nedostáva toľko pozornosti, akú by si zaslúžil. Pritom okysľovanie oceánov a globálne otepľovanie sú hlavnými témami v médiách aj na akademickej pôde. Napríklad,v apríli tohto roku - titulky v zahraničných médiách doslova kričali, že globálne povrchové vody sú teplejšie než kedykoľvek predtým – mali 21 stupňov.
Ak však vedci porovnajú tri problémy – otepľovanie, okysľovanie a odkysličovanie – nedostatok kyslíka v moriach je tým najhorším. "Nie je to také prekvapujúce," povedal eko-fyziológ z Radboud University v Holandsku Wilco Verberk. "Ak vám dôjde kyslík, ostatné problémy sú bezvýznamné."
Hladiny kyslíka vo svetových oceánoch už medzi rokmi 1960 až 2010 klesli o viac ako 2 % a očakáva sa, že v priebehu budúceho storočia klesnú až o 7 %, pod úroveň z roku 1960. Niektoré miesta sú horšie ako iné – povrch severovýchodného Pacifiku stratil viac ako 15 % kyslíka. Podľa osobitnej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2019 o oceánoch sa od roku 1970 do roku 2010 objem "zón s minimom kyslíka" v globálnych oceánoch – kde veľké druhy rýb nemôžu prežívať, ale medúzy áno – zvýšil o približne 3 % až 8 %.
Pokles kyslíka je spôsobený niekoľkými faktormi. Prvým je, že teplejšia voda môže obsahovať menej rozpustených plynov ako chladnejšia voda (preto je teplá sóda menej šumivá ako studená). Keď sa náš svet otepľuje, povrchové vody našich oceánov strácajú okrem iných rozpustených plynov aj kyslík. Tento jednoduchý efekt rozpustnosti predstavuje asi polovicu pozorovanej straty kyslíka, ktorá bola doteraz zaznamenaná v tísicmetrovej hĺbke oceánu.
Hlbšie sú hladiny kyslíka do značnej miery riadené prúdmi, ktoré miešajú povrchové vody smerom nadol, čo je tiež ovplyvnené zmenou klímy. Topiaci sa ľad pridáva čerstvú, menej hustú vodu, ktorá odoláva miešaniu smerom nadol v kľúčových oblastiach, a vysoká miera otepľovania atmosféry na póloch v porovnaní s rovníkom tiež tlmí vetry, ktoré poháňajú oceánske prúdy.
Baktérie žijúce vo vode sa živia fytoplanktónom a inými organickými odpadkami. Počas toho, ako padajú na morské dno, spotrebúvajú taktiež kyslík. Tento efekt môže byť masívny pozdĺž pobrežia, kde odtekanie hnojív živí kvitnutie rias, ktoré zase živia baktérie pohlcujúce kyslík. To vytvára stále viac "mŕtvych zón", vrátane tej neslávne známej v Mexickom zálive.
Výskumníci dokonca naznačili, že nárast znečistenia mikroplastmi má potenciál zhoršiť problém s nízkym obsahom kyslíka. Táto teória predpovedá, že ak sa zooplanktón naplní mikroplastmi namiesto fytoplanktónu – ich obvyklej koristi – tak sa rozmnoží a opäť nasýti všetky baktérie pohlcujúce kyslík na ceste na morské dno.
