Saturnov mesiac vychrlil ľadový gejzír. Je veľký ako vzdialenosť z Bratislavy do Singapuru
Astronómovia zachytili mimoriadne veľký ľadový gejzír, ktorý vypúšťa do okolia Saturnov mesiac Enceladus. Píše o tom britská stanica BBC.
Tvoria ho ľadové zrná
Mesiac s priemerom 504 km bol už v minulosti známy vodnými gejzírmi. Najnovšie spozorovaný gejzír je však obzvlášť veľký, meria približne 9600 km (asi ako vzdialenosť z Bratislavy do Singapuru).
Mesiac Enceladus pokrýva ľad, podľa niektorých vedcov však jeho podpovrchový slaný oceán môže obsahovať základné podmienky na vznik života. Vesmírna misia Cassini zhromaždila dôkazy o chemickom zložení gejzírov pravidelnými preletmi sond cez ne už v rokoch 2007 – 2009. V odobraných vzorkách však priamo nenašla biologické dôkazy.
Objavený gejzír tvoria ľadové zrná, pretože vodná para sa nad povrchom mesiaca okamžite zrazí a zmrzne. Potom vytvára obrovský oblak a zásobuje aj prstenec okolo Saturnu.
Tento obrovský gejzír bol spozorovaný citlivým prístrojom Near-Infrared Spectrograph (NIRSpec) na Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba. Gejzír podľa výpočtov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) chrlí približne 300 litrov vody za sekundu. To by v priebehu niekoľkých hodín v pozemských podmienkach stačilo na naplnenie olympijského bazéna (dva a pol milióna litrov vody).
Je tam život?
"Teplota na povrchu Enceladu je mínus 200 stupňov Celzia. To je strašná zima," povedala kráľovská astronómka pre Škótsko profesorka Catherine Heymansová. "Ale myslíme si, že v jeho jadre je dostatočne horúco, aby to vodu zohrialo. To spôsobuje, že tieto oblaky (pary) prúdia von," uviedla.
"Vieme, že hlboko v oceánoch na Zemi je v takýchto podmienkach život. Preto sme nadšení, keď vidíme tieto veľké gejzíry na Encelade," dodala. Život tam podľa nej môže existovať, "ale nebude to život ako sme my, bolo by to niečo ako hlbokomorské baktérie".
V NASA je pripravená misia Enceladus Orbilander, ktorá by mala pomôcť zodpovedať otázku o existencii života na tomto Saturnovom mesiaci. Počas niekoľkých obletov by mala odobrať vzorky a potom na Encelade aj pristáť. Pre iné priority však bola nateraz odložená, možno aj na niekoľko desaťročí. Pre NASA a ESA sú zaujímavejšie objemnejšie mesiace Jupitera (Európa s priemerom 3121 km a Ganymedes s priemerom 5268 km), ktoré majú v jadre viac tepelnej energie na udržanie vody v kvapalnom skupenstve na oveľa dlhší čas.