Počet nezamestnaných ľudí klesol. Najvýraznejšia zmena nastala v Banskobystrickom kraji
Počet ľudí bez práce podľa výberového zisťovania pracovných síl počas 1. štvrťroku medziročne klesol o 2,9 percenta a dosiahol 169 800 osôb. Medziročné úbytky počtu nezamestnaných tak pokračujú už siedmy štvrťrok za sebou. Miera nezamestnanosti uvádzajúca podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb predstavovala 6,2 percenta a medziročne sa tak znížila o 0,2 percentuálneho bodu. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Počet ľudí bez práce v prvých troch mesiacoch tohto roka medziročne klesol o 5-tisíc osôb. Výrazne sa znížil počet dlhodobo nezamestnaných. Celkový počet nezamestnaných podľa ŠÚ naďalej klesal v polovici regiónov SR.
Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 108-tisíc, tvorili ľudia bez práce viac ako jeden rok. Ich počet však medziročne klesol o 7 % a ich podiel spomedzi nezamestnaných dosiahol 63,5 percenta. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne stúpla takmer o 6 % na 61 900 osôb, ide o ľudí, ktorí boli bez práce kratšie než 12 mesiacov.
Úbytok nezamestnaných sa prejavil vo všetkých vekových skupinách, najviac v druhej najpočetnejšej kategórii 25 až 34 ročných s medziročným poklesom o 5,4 percenta. Z pohľadu vzdelanosti najvýraznejší pokles počtu nezamestnaných o 19,8 % (o 11-tisíc osôb) bol v kategórii so základným vzdelaním.
Celkovo v ôsmich zo 16 ekonomických činností posledného zamestnávateľa nastal medziročný pokles počtu ľudí bez práce. Najviac ľudí naposledy pracovalo v priemysle, kde počet nezamestnaných medziročne vzrástol o vyše 10 percent. Druhú najväčšiu skupinu tvorili ľudia naposledy pracujúci vo veľkoobchode a maloobchode, ich počet však klesol o 7,9 percenta. Špecifickú a najpočetnejšiu skupinu predstavovali osoby, ktoré ešte nemali zamestnanie. Ich počet síce klesol o 5,1 %, stále však tvorili takmer 28 % zo všetkých nezamestnaných.
Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných v 1. štvrťroku 2023 medziročne klesol v polovici krajov Slovenska. Relatívne najviac nezamestnaných ubudlo v Žilinskom kraji (o 13,8 %) a v Banskobystrickom kraji (o 12,1 percenta). Najviac nezamestnaných bolo naďalej v Prešovskom kraji (vyše 45-tisíc osôb) a v Košickom kraji takmer 37-tisíc osôb.
Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Prešovskom kraji, kde ako v jedinom kraji presiahla hranicu 10 percent. Košický kraj sa tesne priblížil tejto úrovni. Na opačnom konci tohto pomyselného rebríčka bol Bratislavský kraj s mierou nezamestnanosti 2,5 %, nasledovaný Trenčianskym krajom s 3,5 % a Žilinským krajom s 3,6 percentami.
Z pohľadu dynamiky vývoja najvýraznejšia zmena nastala v Banskobystrickom kraji, kde miera nezamestnanosti poklesla o 1 p. b. na hodnotu 8,7 percenta. Pokles miery nezamestnanosti zaznamenala polovica krajov, v Bratislavskom kraji sa udržala na rovnakej úrovni ako pred rokom.