Komu z politických činiteľov Slováci najviac dôverujú? Na čele je stále prezidentka Čaputová
Najdôveryhodnejšou političkou zostáva naďalej prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 34 percent opýtaných, nedôveruje 48. Najmenšiu dôveru získal predseda strany Aliancia Krisztián Forró, a to sedem percent. Nedôveruje mu 46 percent opýtaných. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Median, ktorý realizovala od 1. do 30. apríla na vzorke 1 002 respondentov.
Lídrovi Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu vyjadrilo dôveru 29 % a nedôveru 53 % respondentov. Nasleduje predseda Smeru-SD Robert Fico s dôverou 27 % a nedôverou 56 percent.
Predseda Národnej rady SR a Sme rodina Boris Kollár získal dôveru 22 % opýtaných a nedôveru 60 percent. Expremiér a líder mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger má dôveru 21 % a nedôveru 60 percent.
Predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi dôveruje 18 a nedôveruje 57 percent. Šéf SASKY Richard Sulík má dôveru 13 a nedôveru 69 % opýtaných.
Predseda KDH Milan Majerský má dôveru 12 a nedôveru 56 % opýtaných. Šéf SNS Andrej Danko získal dôveru desiatich a nedôveru 66 percent. Dôveru desiatich percent má aj líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, nedôveru mu vyjadrilo 53 percent.
Predsedovi OĽANO Igorovi Matovičovi dôveruje deväť percent opýtaných, nedôveruje mu 71 percent. Dôveru deviatich percent opýtaných má aj predseda ĽSNS Marian Kotleba, nedôveru mu vyjadrilo 68 percent respondentov. Rovnako deväťpercentnú dôveru získal aj líder strany Modrí - Európske Slovensko Mikuláš Dzurinda, nedôveruje mu 65 percent respondentov. Líder Aliancie Krisztián Forró má dôveru siedmich percent a nedôveru 46 percent.
Najviac respondentov nepoznalo Forróa, až 31 percent. Za ním nasledujú Šimečka (17), Majerský (16), Uhrík (deväť), Kotleba a Dzurinda (zhodne po päť) a Danko (štyri). Ostatných nepoznalo jedno až dve percentá opýtaných.
Prieskum sa zameral aj na vnímanie USA a Ruska. "Rusko považuje za hrozbu 43 percent dospelej populácie obyvateľov SR. USA považuje za hrozbu 44 percent," konštatuje prieskumná agentúra. Rusko považujú za hrozbu najmä respondenti vo veku 30-39 rokov. Vnímanie Ruska ako hrozby priamo úmerne narastá s výškou dosiahnutého vzdelania. Rusko ako hrozbu vnímajú najmä obyvatelia najväčších miest. USA považujú za hrozbu najmä respondenti z Trenčianskeho kraja alebo obyvatelia menších obcí.
Čo sa týka medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako najdôveryhodnejšie v prieskume vyšli V4 (56 %) a OSN (49 percent). Nasledujú EÚ (47 %) a NATO (46 percent).
Čo sa týka národnej úrovne a dôveryhodnosti jednotlivých zložiek štátu či inštitúcií, najvyššiu dôveru získal hasičský zbor (79 percent). Nasledujú armáda (53 percent), samosprávy (51 percent), polícia (47 percent), úrad prezidentky (42 percent), súdy (30 percent), vláda (22 percent) a parlament (20 percent).