FOTO: Macron pricestoval na Slovensko. V paláci ho privítala prezidentka Čaputová
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v stredu privítala na Slovensku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Macron pricestoval na Slovensko. V paláci ho privítala prezidentka Čaputová
Macron sa v stredu zúčastní na medzinárodnej konferencii Globsec, kde bude hosťom jedného z diskusných panelov. S francúzskym prezidentom sa stretne tiež premiér Ľudovít Ódor.
Pozrite si, ako to vyzeralo v Prezidentskom paláci:
Strategické partnerstvo
Prezidentka SR Zuzana Čaputová a francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzdvihli strategické partnerstvo krajín. Na stredajšom rokovaní v Bratislave hovorili aj o energetike, boji s dezinformáciami a bezpečnostnej situácii.
Čaputová považuje návštevu francúzskeho prezidenta za dôkaz vynikajúcich vzájomných vzťahov. Macron označil Slovensko za priateľa a spojenca. V tejto súvislosti vyzdvihli viacero memoránd o spolupráci, ktoré zástupcovia Slovenska a Francúzska podpísali pri príležitosti Macronovej návštevy. Podpísaný akčný plán strategického partnerstva na ďalšie roky podľa prezidentky vytvára predpoklady na bližšiu spoluprácu v oblasti ekonomiky, vedy, výskumu, vzdelávania či energetiky.
Energetické podniky v paláci podpísali aj memorandum o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky a vývoja čistých vodíkových technológií. "Potrebujeme posilňovať našu energetickú sebestačnosť a nezávislosť a zároveň riešiť klimatické výzvy," skonštatovala Čaputová. Hlavy štátov podčiarkli tiež rovnaké postoje k vojne na Ukrajine. Prezidenti hovorili tiež o nadchádzajúcom samite NATO vo Vilniuse, ako ďalšom posilňovaní bezpečnosti krajín na východnom krídle Aliancie, vrátane Slovenskej republiky.
Dezinformácie
Témou rokovania bol aj boj s dezinformáciami. Čaputová poukázala, že v tejto oblasti je Slovensko veľmi zraniteľné. Macron by uvítal prehĺbenie slovensko-francúzskej spolupráce v tejto oblasti. Ako upozornil, vo Francúzsku už prijali v boji proti dezinformáciám rôzne iniciatívy.
Na novinársku otázku o budúcnosti jadrovej energetiky Čaputová skonštatovala, že v čase energetickej krízy je jadrová energia dôležitým a stabilizačným pilierom nášho energetického mixu. Zároveň však považuje za potrebné zvyšovať aj podiel energie z obnoviteľných zdrojov. V otázke jadrového paliva podľa nej Slovensko diskutuje s Francúzskom o možnej budúcej spolupráci. "Hovoríme s viacerými partnermi, ale v tomto je Francúzsko pre nás veľmi dôležitý hráč práve kvôli posilneniu diverzifikácie zdrojov," dodala.
Macron si myslí, že ambiciózne energetické ciele Európy sa nedajú dosiahnuť bez jadra. Vyzýva na technologickú neutralitu. Stratégia Francúzska podľa neho spočíva v rozvoji jadra a obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a znížení spotreby. Hlavy štátov budú pokračovať v rozhovoroch na večeri v Prezidentskom paláci.
Nepokoje v Kosove
Zodpovednosť za nepokoje v Kosove nesú podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona miestne úrady. Macron pri stredajšej návšteve Bratislavy novinárom tiež povedal, že dúfa v schôdzku s predstaviteľmi Kosova a Srbska za účasti nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorá by mohla byť v najbližších dňoch.
Protesty na severe Kosova, kde žije silná srbská menšina, vypukli už minulý týždeň v súvislosti s nástupom do úradov štyroch starostov, etnických Albáncov. Zvolení boli v aprílových voľbách, ktoré miestni Srbi bojkotovali. Na začiatku tohto týždňa potom boli pri stretoch srbských demonštrantov s miestnou políciou zranených tri desiatky členov jednotiek KFOR a päťdesiat protestujúcich Srbov, "Kosovo sa rozhodlo nerešpektovať uzavretú dohodu. Povedali sme kosovským úradom, že bolo chybou pristúpiť k voľbám v takej podobe," povedal Macron.
Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová na spoločnej tlačovej konferencii s Macronom vyjadrila nádej, že sa jednotkám KFOR podarí situáciu stabilizovať. "Akékoľvek nepokoje spojené s násilím v európskom priestore sú potenciálne nebezpečné," povedala Čaputová. NATO, pod ktoré misia KFOR patrí, podľa skorších informácií oznámilo, že jednotky v Kosove posilnia o približne 700 vojakov, teda bezmála o pätinu.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť na Srbsku, ktoré ho ale ďalej považuje za súčasť svojho územia. Slovensko na rozdiel napríklad od Česka patrí v EÚ k menšiemu počtu krajín, ktoré Kosovo neuznali.