Kritizovaný aj oslavovaný. Kto je staronový turecký prezident Recep Tayyip Erdogan?

Zhruba dve dekády jeho vlády ale kritizujú ľudskoprávne organizácie aj niektorí západní politici za autoritárstvo, nedodržiavanie ľudských práv či ohrozovanie sekulárneho systému.

Významný hráč

Za dve desiatky rokov pri moci sa Erdogan stal tiež významným hráčom na medzinárodnej politickej scéne. Turecko sa napríklad zapojilo do boja proti teroristickému Islamskému štátu (čo zároveň využilo na útoky na separatistických Kurdov) či s Európskou úniou uzavrelo dohodu o migrácii. V tomto dokumente, podpísanom v roku 2016, sa Ankara za finančnú pomoc zaviazala brániť utečencom v ceste z Turecka do EÚ. Podľa analytikov aj Erdogan a turecké vojenské technológie pomohli Azerbajdžanu vo vojne proti Arménsku o Náhorný Karabach v roku 2021.

Turecko sa nepripojilo k sankciám

Vplyv Erdogana sa prejavil aj v poslednom roku a štvrť počas krízy, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Turecko síce ruskú vojnu na Ukrajine odsúdilo, nepripojilo sa ale k západným sankciám uvaleným na Rusko a snaží sa vystupovať v úlohe neutrálneho prostredníka. Oficiálnu vojenskú pomoc Ukrajine neoznámilo. Ankara krátko po začiatku invázie usporiadala v Istanbule osobné rokovania medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi. Erdogan tiež pomohol spolu so zástupcami OSN dojednať dohodu o preprave poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov cez Čierne more. A tiež sa pomerne často stretáva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, naposledy sa takto videli vlani v októbri v Astane.

Manažér aj podnikateľ

Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Absolvoval náboženskú strednú školu v Istanbule, potom vyštudoval ekonómiu na Marmarskej univerzite. Už ako šestnásťročný sa stal predsedom mládežníckej odnože Strany národného poriadku (MNP) neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa. Po štúdiách bol zamestnancom mestského dopravného podniku v Istanbule, potom pracoval ako manažér a podnikateľ v potravinárstve.

Starosta Istanbulu

V roku 1983 sa Erdogan stal členom Strany prosperity (RP), ktorá bola v januári 1998 rozpustená kvôli nepriateľskému postoju voči laickému režimu. Potom vstúpil do Strany cnosti (FP), ktorá ale bola v júni 2001 zakázaná.

Ako starosta Istanbulu (1995 až 1998) vyriešil niekoľko chronických problémov mesta, okrem iného nedostatok vody, znečistenia mesta odpadkami a smogom a dopravný chaos. Kvôli zadávaniu mestských kontraktov islamským obchodníkom si vyslúžil aj obvinenie z korupcie, z ktorého bol ale nakoniec ústavným súdom pre nedostatok dôkazov oslobodený.

V decembri 1997 na zhromaždení v meste Siirt na juhovýchode krajiny citoval starú tureckú báseň ("Mešity sú naše kasárne a minarety naše bajonety..."), za čo bol v apríli 1998 odsúdený na desať mesiacov väzenia za podnecovanie k rasovej a náboženskej neznášanlivosti. Kvôli verdiktu sa vzdal úradu istanbulského starostu. Vo väzení bol v marci až júli 1999.

Založil stranu, ktorá vládne

V auguste 2001 založil Erdogan proislamskú Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorej predsedom je dodnes a ktorá dominuje tureckej politickej scéne. V novembri 2002 AKP zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách (získala takmer dve tretiny kresiel v zákonodarnom zbore Turecka), Erdogan ale do parlamentu hneď neusadol kvôli záznamu v trestnom registri; premiérom sa stal Abdullah Gül. Poslancom sa stal až potom, čo parlament ovládaný AKP schválil zmenu ústavy, ktorá mu umožnila účasť v doplňujúcich voľbách – tie vyhral a stal sa premiérom.

Čítajte viac

Erdogan obhájil prezidentský úrad. Voličom sa poďakoval za dôveru

Cesta do EÚ stagnuje

Úrad premiéra prevzal v roku 2003. Aj napriek častej kritike za autoritárstvo bol Erdogan v období v úrade premiéra oceňovaný za ekonomický rast Turecka a za rad reforiem. Proúnijné reformy pomohli začať rokovania Turecka o vstupe do EÚ. Rozhovory o vstupe Turecka do EÚ sa začali v roku 2005, ale dlhodobo stagnujú. Turecko sa teraz Európe vzďaľuje predovšetkým v oblastiach, ako je ochrana ľudských práv, právneho štátu a základných práv. Erdoganova AKP presvedčivo zvíťazila aj v parlamentných voľbách v rokoch 2007, 2011, 2015, 2018 aj tento rok.

Zásadné zmeny

Počas svojej vlády Erdogan presadil niekoľko obrích stavebných projektov. Medzi ne sa radia okrem mosta pred Bosporom obrie mešity na ázijskej strane Istanbulu a v centre Istanbulu. V roku 2020 tiež nechal premeniť na mešitu chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia), ktorý po stáročia patril k najväčším kresťanským kostolom na svete, než bol po dobytí Konštantínopolu premenený na mešitu a v roku 1934 v rámci Atatürkových sekulárnych reforiem na múzeum.

Erdogan obhajuje v Turecku práva konzervatívnych moslimov, po desaťročiach sekulárnych režimov. Zbožným ženám bolo postupne dovolené zahaľovať sa do šatky, čo bolo do tej doby de facto zakázané - na úradoch, na univerzitách aj v parlamente. Hlava štátu z toho urobila osobnú záležitosť, pretože jeho dvom dcéram, ktoré sa zahaľujú podobne ako ich matka, nebolo dovolené takto navštevovať univerzitu.

Kontrola médií

Podľa pozorovateľov je teraz asi 90 percent médií v Turecku pod kontrolou vlády alebo jej podporovateľov. A Erdogan tiež zmenil svoj postoj ku Kurdom, ktorí mu kedysi pomohli k moci a v raných dobách ho podporovali. Pôvodne sa snažil presadzovať ich kultúrne a jazykové práva a inicioval rozhovory, ktoré mali vyriešiť ich ozbrojený odpor na juhovýchode krajiny a poskytnúť im väčšiu autonómiu. Po stroskotaní týchto rokovaní a po prepuknutí násilia v rokoch 2015 až 2016, sa ale komunita Kurdov v Turecku, ktorá má asi 15 až 20 miliónov ľudí, ocitla pod rastúcim tlakom. Mnoho kurdských vodcov bolo uväznených a Erdoganova vláda po miestnych voľbách v roku 2018 zosadila z funkcie desiatky starostov, najmä na juhovýchode krajiny, a nahradila ich priaznivci vládnej strany.

Demonštrácie proti jeho spôsobu vlády nechal Erdogan rozháňať vodnými delami, slzným plynom a nariadil aj vypínanie sociálnych sietí. V roku 1978 sa Erdogan oženil s Emine Gülbaranovou, ktorá na verejnosti chodí zahalená v šatke. Majú dvoch synov a dve dcéry.