Bolo by lepšie, keby sme sa mohli sústrediť na realistický rozpočet, vyhlásil Horváth
Príprave rozpočtu na budúci rok by pomohlo, keby nová vláda odborníkov dostala dôveru parlamentu. Ministerstvo financií SR by sa tak mohlo sústrediť na prípravu realistického rozpočtu, ktorý by na jednej strane zvládla ekonomika a súčasne by nasmeroval Slovensko k udržateľným verejným financiám. V rozhovore pre TASR to uviedol nový minister financií Michal Horváth.
Ak vláda dôveru nezíska, alebo parlament neschváli novelu dlhovej brzdy, bude musieť rezort financií pri súčasnej vysokej úrovni verejného dlhu pristúpiť k príprave vyrovnaného rozpočtu. "Rozsah tých opatrení je tam podstatne väčší, s akým by sme museli rátať pri postupnej konsolidácii verejných financií. Budeme sa snažiť tie opatrenia formulovať tak, aby boli čo najmenej škodlivé pre ekonomiku a zároveň prispievali k ozdraveniu verejných financií. V prípade vyrovnaného rozpočtu by sme museli ísť aj k opatreniam, ktoré by výrazným spôsobom brzdili ekonomický vývoj," upozornil Horváth.
Opätovne zdôraznil, že slovenské verejné financie nie sú v dobrom stave. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, politiky na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu sú nastavené tak, že v najbližších rokoch budú pokračovať deficity na úrovni okolo 6 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Toto je niečo, čo je pre Slovensko neúnosné, a preto treba konať. Prvou veľmi dôležitou kapitolou na ceste k riešeniu tohto problému je mať otvorenú diskusiu o tom východiskovom stave, identifikovať, že máme problém a že je potrebné konať," konštatoval minister.
Pripomenul aj situáciu v parlamente, ktorý schvaľuje nové opatrenia s možným nepriaznivým vplyvom na hospodárenie štátu. "Sú to poslanecké iniciatívy, s ktorými veľa nenarobíme. Ak sa prijmú nejaké ďalšie opatrenia, o to horšia tá východisková pozícia bude," upozornil.
Zlá situácia vo verejných financiách by mohla vplývať aj na budúce financovanie štátu. "Keď hovorím o tom, že tie deficity sú do budúcnosti neúnosné, znamená to, že by sme postupne strácali dôveru finančných trhov. Zrejme by sa náklady financovania verejného dlhu ďalšej zvyšovali," avizoval Horváth. Nechcel pritom hovoriť o tých najhorších scenároch, kedy by si štát nevedel požičať. "Ono to vždy závisí aj od aktuálnej trhovej situácie. Ale v histórii sme tu už mali príklady, keď si štát nevedel zobrať z trhu to, čo potreboval," pripomenul.
Jednou z priorít novej vlády preto bude príprava plánu ozdravenia verejných financií na nasledujúce roky. Nový minister zatiaľ nechcel predbiehať a hovoriť predčasne o jeho detailoch. "Budeme pracovať a po ukončení práce budeme prezentovať, na aké opatrenia sme prišli. Dôležitým obmedzením v našej práci je to, že musíme prísť s opatreniami, ktoré sa dajú presadiť do praxe už od januára 2024," priblížil.
Zároveň upozornil, že napríklad príprava komplexnejšej daňovej reformy trvá viac ako pár mesiacov, ak má byť spravená poriadne. Rezort financií sa tak bude snažiť posúvať veci správnym smerom v rámci svojich možností. "Na druhej strane treba povedať, že na ministerstve prebieha práca na týchto témach, kapacity na to sú. Pripravíme to tak, aby ďalšia vláda, ktorá príde po voľbách, vedela na tieto veci nadviazať," dodal Horváth.
