Moskva a Minsk urobili ďalší krok k rozmiestneniu jadrových zbraní v Bielorusku. Rusko ich bude kontrolovať
Ministri obrany Bieloruska a Ruska Viktor Chrenin a Sergej Šojgu v Minsku podpísali dokumenty o rozmiestnení nestrategických jadrových zbraní v Bielorusku, ohlásila štátna agentúra Belta. Až doteraz Rusko svoje jadrové zbrane malo len na svojom území či na svojich plavidlách a lietadlách. Šojgu podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že Rusko jadrové zbrane neodovzdá Bielorusku, ale ponechá si nad nimi kontrolu a bude to Moskva, kto bude rozhodovať o ich prípadnom použití.
"Rusko neodovzdá Bielorusku jadrové zbrane: kontrola nad nimi a rozhodnutie o ich nasadení zostanú ruskej strane," povedal Šojgu podľa agentúry TASS počas podpisovania dokumentov, ktoré určujú postup pri rozmiestnení ruských nestrategických zbraní v špeciálnom sklade v spojeneckej krajine.
Bielorusko je najbližším spojencom Ruska, ktoré už 15 mesiacov vedie vojnu proti Ukrajine. Minsk nevyslal svojich vojakov do bojov, ale poskytol Rusku na útok proti Ukrajine svoje územie. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské vojská viedli ofenzívu na Kyjev.
Moskva a Minsk čelia "kolektívnemu Západu, ktorý v podstate vedie proti našim krajinám nevyhlásenú vojnu", vyhlásil Šojgu podľa agentúry Interfax. Obvinil aj Severoatlantickú alianciu z "maximálne agresívneho zamerania". NATO podľa ministra zvyšuje bojovú pohotovosť svojho zoskupenia vo východnej Európe, ktoré posilňuje ďalšími vojenskými kontingentmi a budovaním vojenskej infraštruktúry a tiež aktivizuje výzvednú činnosť blízko hraníc s Ruskom a Bieloruskom.
Chrenin označil rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku za "odpoveď na agresívnu politiku" Západu. Tento krok má podľa ministra tiež prinútiť vedenie západných krajín "zamyslieť sa nad neprípustnosťou ďalšej eskalácie situácie v regióne".
Ruský prezident Vladimír Putin v marci oznámil, že Rusko rozmiestni v susednom Bielorusku taktické jadrové zbrane. Podľa Putina tým Moskva neporušuje žiadne dojednania o nešírení jadrových zbraní. Stavba skladu pre jadrové zbrane má byť v Bielorusku dokončená k 1. júlu. Putin tiež povedal, že Rusko pomohlo Minsku modernizovať desať lietadiel, ktoré sú schopné niesť jadrové zbrane, a pripomenul, že už skôr Bielorusko získalo strely Iskander, ktoré tiež môžu niesť jadrové hlavice.
Pozorovatelia predpokladajú, že Putinove zastreté hrozby súvisia s tým, že Ukrajina sa už dlhšie ako rok bráni ruskej ozbrojenej agresii a západné štáty ju podporujú aj dodávkami vojenskej techniky a munície. Viac či menej otvorené jadrové hrozby pritom z Moskvy zaznievajú opakovane.
Taktické jadrové zbrane s menšou výbušnou silou sú určené na využitie na bojisku a nie sú tak ničivé ako strategické jadrové zbrane. Analytik Nikolaj Sokol z viedenského Centra pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní (VCDNP) už skôr agentúre AP povedal, že rozhodnutie o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku je pre Rusko významná zmena postoja. "Rusko bolo vždy veľmi hrdé na to, že nemá žiadne jadrové zbrane mimo svojho územia. To teraz mení a je to veľká zmena," povedal.
Kyjev už v marci varoval, že rozmiestnenie ruských jadrových zbraní povedie k destabilizácii Bieloruska a žiadal, aby sa situáciou zaoberala Bezpečnostná rada OSN, ktorej ďalší stáli členovia - Británia, Čína, Francúzsko a USA - by mali zabrániť ruskému "jadrovému vydieraniu". Rusko je tiež stálym členom BR OSN s právom veta.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) označil Putinovo marcové vyhlásenie za informačnú operáciu s cieľom vyvolať obavy Západu z jadrového stretu. Podľa neho krok je "irelevantný z hľadiska rizika eskalácie smerom k jadrovej vojne, ktoré zostáva extrémne nízke".
Analytici tiež uviedli, že Putin zrejme hľadal príležitosť na rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku už od začatia plnohodnotnej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Pripomenuli tiež, že bieloruský vodca Alexander Lukašenko ponúkol Rusku rozmiestnenie jadrových zbraní už v novembri 2021. Podľa ISW tento krok prehĺbi ruskú kontrolu nad Bieloruskom.