Prezidentka podpísala zákony. Týkajú sa podmienok pre prácu s deťmi či telových kamier
Zavedením nového typu verejnej listiny, výpisu z registra trestov na prácu s deťmi a mládežou, sa má docieliť jednotné nastavenie podmienok bezúhonnosti v tejto oblasti. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohli nosiť tzv. telové kamery na služobných rovnošatách. Vyhotovené obrazové a zvukové záznamy majú pomôcť k vyhodnocovaniu bezpečnostných incidentov. Obe novely zákona v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Zjednotenie podmienok bezúhonnosti na prácu s deťmi
Obsahom výpisu budú okrem nezahladených odsúdení slovenským súdom, súdom iného členského štátu EÚ, ako aj súdom iného štátu, ktorého rozhodnutie bolo uznané súdom SR, aj zahladené odsúdenia slovenským súdom, pokiaľ ide o trestné činy podľa vykonávacieho predpisu, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Obsahovať má zoznam trestných činov, ktoré budú vylučovať bezúhonnosť na prácu s deťmi a mládežou.
Zavedením tohto typu verejnej listiny Slovensko prijme opatrenie potrebné na to, aby sa osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie vymedzených trestných činov, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní prinajmenšom profesionálnych aktivít zahŕňajúcich priamy a pravidelný kontakt s deťmi a mládežou.
Novelizácia má zabezpečiť, aby boli zamestnávatelia pri nábore osoby na profesijné alebo organizované dobrovoľnícke aktivity s deťmi a mládežou oprávnení požiadať o informácie o existencii odsúdení za vymedzené trestné činy, ktoré sú zaznamenané v registri trestov, alebo o existencii akýchkoľvek zákazov vykonávania aktivít, pri ktorých dochádza k priamemu a pravidelnému kontaktu s deťmi a mládežou, vyplývajúcich z týchto odsúdení. Cieľom legislatívy je tiež minimalizovanie okruhu subjektov a účelov na poskytovanie odpisu registra trestov.
Príslušníci ZVJS by mohli nosiť telové kamery
"Obrazový a zvukový záznam možno kamerou na služobnej rovnošate vyhotovovať iba pri situáciách uvedených v zákone, keď je to nevyhnutné v záujme bezpečnosti, predchádzania nepokojom, protiprávnemu konaniu alebo na ochranu práv a slobôd iných," spresnilo ministerstvo vnútra v návrhu.
Okrem iného má medzi takéto situácie patriť, ak obvinený, odsúdený alebo iná osoba marí alebo ohrozuje účel výkonu väzby, trestu odňatia slobody či detencie. Tiež pri prehliadke batožiny, veci a dopravného prostriedku. Rovnako v prípade podozrenia, že osoba vstupujúca do objektov zboru a objektov detenčného ústavu alebo nachádzajúca sa v objektoch zboru a objektoch detenčného ústavu je pod vplyvom alkoholu, omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
Autor právnej úpravy spresnil, že nositeľ kamery nie je povinný vyhotovovať záznam počas celej služby, pretože úlohou kamier nie je kontrola činností nositeľa kamery, ale podpora jeho dôkaznej pozície pri možných sporných situáciách. Zdôraznil, že rovnako musí používanie kamery na služobnej rovnošate rešpektovať súkromie monitorovanej osoby.
Novela upravuje aj ustanovenia týkajúce sa sťažností obvineného a odsúdeného. Konkrétne rozširuje okruh osôb, ktoré budú môcť v mene väznenej osoby podávať sťažnosti, o blízke osoby a právnych zástupcov. Legislatíva má byť účinná od 1. júla.
Ochrana whistleblowerov
Sankcie za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa zvýšia. Vyplýva to z novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorú v stredu podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Informoval o tom jej hovorca Martin Strižinec.
Zamestnávateľovi by pri porušení niektorých z povinností vyplývajúcich zo zákona mohla byť uložená sankcia až do 100 000 eur. "Primárnym cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti," píše sa v dôvodovej správe.
Po novom budú môcť byť pokutované aj osoby, ktoré ešte hrozia postihom alebo sa oň pokúsia. Novela ráta aj so sankciami za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Obsahuje tiež precizovanie úpravy vo vzťahu k explicitnému zákazu postihovania odvetnými opatreniami a k špecifikácii druhu ochrany, ktorý osobám poskytuje.
Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí podľa jeho predkladateľa aj rozšírenie poskytovania ochrany osobám nahlasujúcim porušenia práva EÚ. Tiež rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá v zákonom vymedzených prípadoch zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti. I voči osobe, ktorá podala oznámenie anonymne a ktorej totožnosť bola následne odhalená. Predmetom návrhu zákona je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Nad rámec toho sa má zmeniť súčasný názov Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Úrad na ochranu oznamovateľov.