Arménsko je ochotné uznať Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu. Má však jednu podmienku
Arménsko je ochotné uznať Náhorný Karabach za súčasť Azerbajdžanu pod podmienkou, že bude zaistená bezpečnosť tamojšieho arménskeho obyvateľstva, vyhlásil arménsky premiér Nikol Pašinjan podľa ruskej štátnej agentúry TASS. Obe krajiny vedú už desiatky rokov spor o horskú enklávu, o ktorú zviedli dve krvavé vojny, naposledy na jeseň 2020. Boje vtedy po 44 dňoch ukončilo prímerie sprostredkované Ruskom.
Pašinjan sa má vo štvrtok v Moskve stretnúť s prezidentmi Azerbajdžanu a Ruska Ilhamom Alijevom a Vladimirom Putinom, zapochyboval však, že dovtedy bude pripravená mierová zmluva, hoci o nej obe strany intenzívne rokujú. "Dúfame, že v najbližšom čase dosiahneme dohodu o texte mierovej zmluvy a dokážeme ju podpísať," povedal Pašinjan. "Sotva sa nám ale podarí podpísať mierovú zmluvu. Dúfame, že sa podarí dospieť k dohode o otvorení regionálnych komunikácií," dodal na tlačovej konferencii.
Arménsky minister zahraničia Ararat Mirzojan dnes uviedol, že so svojím azerbajdžanským náprotivkom dospel počas rozhovorov, ktoré sa konali na začiatku mája v Spojených štátoch, k "určitému pokroku". Ten mal podľa neho podobu konsenzu ohľadom dvoch článkov mierovej dohody, a tak sa domnieva, že "strany lepšie chápu starosti a zámery druhej strany".
Premiér dodal, že po podpísaní mierovej zmluvy by Arménsko bolo ochotné rokovať o demilitarizácii arménsko-azerbajdžanskej hranice, kde stále prepukajú prestrelky. S Alijevom by sa Pašinjan mal znovu stretnúť 1. júna v Kišiňove. Azerbajdžanský prezident po rokovaní s litovským náprotivkom vo Vilniuse vyhlásil, že pokladá uzavretie mierovej dohody s Arménskom za nevyhnutné.
Pašinjan na tlačovej konferencii pohrozil odchodom svojej krajiny z postsovietskeho vojenského paktu ODKB vedeného Moskvou, pokiaľ bude ďalej zlyhávať v plnení svojich záväzkov. "Začali sme diskutovať o bezpečnosti so západnými partnermi, pretože vidíme, že systém bezpečnosti v regióne nefunguje," povedal Pašinjan.
Premiér vytýka Moskve nečinnosť ruského "mierového kontingentu" vyslaného do Náhorného Karabachu tvárou tvár azerbajdžanskej blokáde jedinej pozemnej cesty medzi horskou enklávou a Arménskom. Táto životne dôležitá zásobovacia trasa je už mesiace ochromená a Arménsko hovorí o humanitárnej kríze v Karabachu, poznamenala agentúra AFP.
Dve bývalé sovietske republiky spolu už desiatky rokov vedú spor o Náhorný Karabach, ktorý je síce súčasťou Azerbajdžanu, ale ovládajú ho etnickí Arméni podporovaní z Jerevanu. Pri zosilnení konfliktu v roku 2020 Azerbajdžan získal kontrolu nad časťou horskej enklávy a jej okolia, predtým okupovanom arménskymi separatistami. V bojoch prišlo o život viac ako 6700 ľudí.
V Azerbajdžane bolo prímerie oslavované ako víťazstvo, v Arménsku sa naňho pozerali ako na ponižujúcu porážku. Situácia medzi oboma krajinami sa opäť vyostrila vlani v septembri, v bojoch zomrelo 155 vojakov. Na hranici medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa tento rok 12. mája odohrala ďalšia prestrelka, pri ktorej boli nasadené aj mínomety a drony. O život prišiel jeden arménsky vojak.