Erdoğanov premyslený ťah na bránu a turecké prelomové voľby
Posledných sedem rokov išiel vzťah medzi Európskou Úniou a Tureckom dole vodou. Keby bolo Turecko súčasťou EÚ, na dovolenku do krajiny polmesiaca by sme nepotrebovali pas. Preto je otázkou, či EÚ prostredníctvom tureckých volieb takpovediac vyhrá, alebo nie.

Neuveriteľných 24 rokov. Toľko času krajina polmesiaca dúfa vo vstup do Európskej únie. V roku 1999 sa zaradilo do zoznamu takzvaných čakajúcich krajín. Odvtedy sa snaha o vstup takmer vôbec neposunula. Od vysnívaného začlenenia je dokonca čoraz ďalej, podľa posledných dát Centre for European Reform, štát nielen trpí zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou, ale aj samotné vzťahy s Európskou úniou sa čoraz viac naštrbujú. Jednou z príčin je, že už 21 rokov je najmocnejším mužom krajiny Recep Tayyip Erdoğan, ktorý apeluje skôr na nacionálny charakter krajiny.
Preto sú posledné prezidentské voľby prelomové, keďže Turecko mieri prvýkrát v histórii do druhého kola volieb. V prvom prišlo odvoliť viac ako 64 miliónov voličov. Ako uvádza portál Al Jazeera, väčšinu hlasov získal práve Erdoğan (49,50%) a v jeho tesnom závese skončil Kemal Kılıçdaroğlu (44.89%) z Republikánskej ľudovej strany. Druhého menovaného často označujú aj ako tureckého Gándiho.
Kılıçdaroğlovov úspech je prvou prasklinou v Erdoğanovej ceste za absolútnou mocou, ktorá trvá už viac ako tri dekády. Po rokoch v komunálnej politike sa v roku 1994 štyridsaťročný Erdoğan stal primátorom Istanbulu a získal si voličský elektorát hlavného mesta. V roku 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (AK Parti). O rok neskôr práve túto stranu doviedol k víťazstvu, čo zopakovala aj v rokoch 2007 a 2011. Oficiálne z nej vystúpil v roku 2014, predtým ako vstúpil do kampane na prezidenta. V ten rok sa stal prezidentom a AK Parti zostala pri moci. O tri roky opätovne vstúpil do strany. Odvtedy sa snažil pracovať na tom, aby sa Turecko zmenilo z parlamentného, na prezidentský systém. V júli 2018 sa mu to podarilo.
O prezidentskom mandáte sa momentálne vedie v Turecku diskusia. Jeho aktuálna kandidatúra sa môže javiť sporná, respektíve Erdoğan nesmierne polarizuje krajinu. Najvyšší súd v Turecku pokladá de facto tretie uchádzanie o prezidentský post je právne v poriadku. Ich argumentom je, že keď bol Erdoğan prezidentom prvýkrát, krajina bola parlamentnou demokraciou.
V tom čase zo svojho prezidentského postu v júli 2018 zrušil parlamentnú demokraciu a prešiel na prezidentský systém. Keďže ju modifikoval na iný typ systému, najvyšší súd vyhlásil, že momentálne uchádzanie sa o prezidentské kreslo je v rámci nového štátneho systému druhý raz – a preto sa uchádzať o post môže.
Bilaterálne vzťahy chátrajú – jedným z mnohých, no signifikantných ukazovateľov sú sankcie voči Rusku kvôli vojne u našich susedov na Ukrajine. Rozhodnutie o sankciách Turecko zmietlo zo stola, vzhľadom na to, že Rusi ho považujú za obľúbenú turistickú destináciu. Ročne sa moslimskou krajinou premelie niekoľko miliónov ruských dovolenkárov. To prináša nesmierny kapitál, o ktorý si Turecko nemôže dovoliť prísť.
Turci si držia priamu voľbu prezidenta voleného bežne na päť rokov. Úspešný kandidát môže byť znovuzvolený maximálne jeden raz navyše. Erdoğan bol zvolený prezidentom v roku 2014, potom v 2018 a uchádza sa o kreslo opäť.
Parlamentné a prezidentské voľby sa uskutočňujú v rovnaký deň. Druhé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 28. mája.