Sloboda prejavu na Západe je v ohrození, varuje spisovateľ Salman Rushdie
Britský spisovateľ Salman Rushdie v prejave, ktorý predniesol deväť mesiacov po tom, čo utrpel vážne zranenia pri útoku nožom, varoval, že sloboda prejavu na Západe nebola nikdy v takom ohrození ako teraz. Informuje agentúra AP.
Rushdie sa tak vyjadril v pondelok večer vo vopred nahranom videoprejave pri príležitosti odovzdávania cien British Book Awards (Britské knižné ceny). Spisovateľovi bola udelená cena za "Slobodu publikovania". Toto ocenenie sa podľa organizátorov udeľuje za "odhodlanie autorov, vydavateľov a kníhkupcov, ktorí sa postavia voči netolerantnosti, a to aj napriek hrozbám, ktorým čelia".
Ako príklad ohrozenia slobody prejavu Rushdie uviedol tlak na knižnice v amerických školách, kde podľa neho ideologicky zamerané skupiny volajú po pálení kníh s určitým obsahom. "To je dosť alarmujúce a musíme si toho byť vedomí a veľmi dôrazne voči tomu bojovať," povedal.
Rushdie vo svojom prejave kritizoval aj vydavateľov meniacich niektoré výrazy v knihách z minulosti, ktoré sa stali citlivými pre dnešných čitateľov. Ide napríklad o diela autora detských kníh Roalda Dahla či Iana Fleminga, autora Jamesa Bonda. "Nápad chcieť spraviť Jamesa Bonda politicky korektným je takmer bizarný," komentoval Rushdie. Dodal, že vydavatelia by mali knihám dovoliť "prísť k nám zo svojej doby".
Britské knižné ceny sa udeľujú od roku 1990 a od roku 2017 ich odovzdáva magazín The Bookseller. Mimoriadne ocenenie za Slobodu publikovania, ktoré dostal Rushdie, bolo udelené dosiaľ len druhý raz. K útoku na Rushdieho (75) došlo 12. augusta 2022, keď sa chystal vystúpiť na konferencii v meste Chautauqua v americkom štáte New York. Rushdie, ktorý sa narodil v Indii, no už 20 rokov žije v New Yorku, po útoku nevidí na jedno oko a nemôže hýbať jednou rukou.
Bezprostredne po útoku na Rushdieho polícia zadžala 24-ročného Hadiho Matara, rodáka z amerického štátu New Jersey s libanonskými koreňmi. Rushdie žil roky v utajení po tom, ako iránsky najvyšší vodca ajatolláh Ruholláh Chomejní nariadil jeho zabitie za údajné bohorúhačstvo v románe Satanské verše, ktorý vyšiel v roku 1988. Po tom, čo sa iránska vláda v roku 1998 dištancovala od tohto nariadenia, sa postupne vrátil do verejného života. Fatva však nikdy nebola oficiálne zrušená.
