Macron rokuje s Muskom a zahraničnými investormi, láka ich do Francúzska
Na zámku vo Versailles pri Paríži sa v pondelok zišlo viac ako 200 zahraničných investorov, prišiel aj miliardár a šéf americkej automobilky Tesla Elon Musk. Očakáva sa, že francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámi zahraničné investície zhruba za 13 miliárd eur. Informujú o tom francúzske médiá.
Investorskej konferencie sa podľa oznámenia francúzskeho veľvyslanectva v Prahe zúčastňujú aj dvaja českí zástupcovia - Daniel Křetínský za koncern EPH a Peter Cingr z Agrofertu.
Výročné fórum nazvané Choose France (Zvoľte si Francúzsko) sa tento rok koná šiestykrát. Má za úlohu pritiahnuť zahraničné investície a oživiť v krajine priemysel, a to s dôrazom na takzvané zelené technológie, teda šetrné k životnému prostrediu. Zúčastnení manažéri sa už vopred zaviazali investovať dohromady asi 13 miliárd eur, čo je najviac od roku 2018, kedy Macron takúto schôdzku organizoval prvýkrát. Investície by mali vytvoriť zhruba 8000 pracovných miest.
V Elyzejskom paláci, oficiálnom sídle prezidenta, sa Macron zišiel s Muskom. Ten v čiernom obleku sedel oproti Macronovi v jednej z pozlátených kancelárií francúzskeho prezidenta a vtipkoval, že musel cestou "spať v aute". Neskôr mal francúzsky minister financií Bruno Le Maire podľa agentúry Reuters v pláne Muskovi ponúknuť nové daňové úľavy na investície do zelených technológií, ktoré Macron zverejnil minulý týždeň. Le Maire predtým televízii BFM TV povedal, že medzi vládou a Muskom sa konajú diskusie v niekoľkých oblastiach, od prieskumu vesmíru až po výrobu automobilov.
Novo oznámené daňové úľavy pre zelené investície majú konkurovať americkému zákonu o znižovaní inflácie (IRA), čo je masívny americký systém verejných investícií, ktorý má presadiť prechod k zelenému priemyslu a ktorý pritiahol záujem podnikov z celého sveta. Dnešnú účasť Elona Muska, ktorý neavizoval pre fórum žiadne investície a pre svoju gigafactory v Európe dal pred Francúzskom prednosť Nemecku, Le Maire označil za "veľmi silný signál". Dodal, že dnes sa oznamujú investície dohadované mesiace a roky v predstihu.
Pfizer, Disney aj Ikea
Závod Tesly blízko Berlína začal dodávať autá vlani v marci a teraz vyrába okolo 5000 vozidiel Model Y týždenne s maximálnou kapacitou 500 000 áut ročne. Tesla však uviedla, že aj keď začala montovať batérie v Nemecku, zameria sa vo svetle stimulov IRA na výrobu článkov v USA. Stratégiu zmenila v reakcii na tento súbor stimulov ako jedna z prvých firiem. Aby tomu Macron čelil, minulý týždeň povedal, že súčasný finančný stimul Francúzska vo výške až 5000 eur pre záujemcov o nové elektromobily bude podmienený tým, že ich výrobcovia splnia prísne nízkouhlíkové štandardy. Tým budú fakticky vylúčené autá vyrobené mimo Európy, uviedol Reuters.
Macron sa dopoludnia v Elyzejskom paláci osobne zišiel aj s predstaviteľom firmy Pfizer. Stretnutia so šéfom spoločnosti ArcelorMittal a firmy Walt Disney má naplánované na popoludnie vo Versailles. Francúzsky prezident sa dlhodobo zasadzuje o zvýšenie atraktivity Francúzska pre zahraničných investorov. Napríklad švédska spoločnosť IKEA plánuje do roku 2026 investovať 906 miliónov eur, zatiaľ čo spoločnosť Pfizer vyčlenila 500 miliónov eur na expanziu vo Francúzsku v rovnakom období a britská farmaceutická spoločnosť GSK 400 miliónov eur, uviedla prezidentská kancelária. Americká banka Morgan Stanley by mala na fóre oznámiť vytvorenie 200 nových pracovných miest v bankovníctve v Paríži.
Minulý týždeň Macron oznámil na návšteve Dunkerku dve veľké zahraničné investície, obe v oblasti výroby batérií. Taiwanská spoločnosť ProLogium tam investuje 5,2 miliardy eur do továrne na výrobu autobatérií, zatiaľ čo čínsky podnik XTC vloží spolu s francúzskou spoločnosťou Orano 1,5 miliardy eur do miestnej výroby katódových materiálov pre lítiové batérie. Prvý projekt má priniesť 3000 a druhý 1700 pracovných miest.
Macron, ktorý bol predtým investičným bankárom, nemôže vo voľbách v roku 2027 po dvoch funkčných obdobiach znovu kandidovať, ale stará sa o svoj odkaz. Summit mu dáva šancu posunúť sa od mesiacov protestov a štrajkov proti jeho plánom zvýšiť vek odchodu do dôchodku o dva roky na 64 rokov, napísal Reuters.
