Vagnerovcov pochovávajú ďaleko od ľudí. O niektorých rodiny ani netušia, že sú mŕtvi
Od ruskej invázie na Ukrajinu ubehlo viac ako 14 mesiacov. Jedny z najťažších bojov prebiehajú v okolí mesta Bachmut, kde zohráva kľúčovú rolu ruská žoldnierska skupina vagnerovcov. Šéf skupiny Jevgenij Prigožin neraz vyzdvihol hrdinstvo svojich vojakov. Mnohí z nich sa však konca vojny nedožili, rovnako tak ani dôstojnej poslednej rozlúčky v kruhu najbližších.
Skromné pohreby na odľahlých miestach
Sergej Podsytnik je šéfredaktorom miestneho spravodajského webu Protokol.Samara. Pre RFE/RL povedal, že prvýkrát počul o hroboch vagnerovcov v Nikolajevke začiatkom apríla. "Zistili sme, že v mnohých hroboch ležia odsúdenci napríklad z Tatárska alebo z Orenburskej oblasti," povedal a cintorín v regióne Samara označil za stredisko. "Zjavne existuje nejaký územný princíp - nejaké nové federálne pohrebné obvody."
Podľa jeho výskumu patrí väčšina hrobov mužom, ktorí mali málo alebo žiadne kontakty s príbuznými a ktorí vyjadrili túžbu byť pochovaní so svojimi spolubojovníkmi.
"Sú to žoldnieri, ktorí nezanechali žiadne kontaktné údaje," povedal. "Alebo kontakty, ktoré zanechali, zástupcovia skupiny odignorovali. Spravidla pripadá na jednu oblasť jeden zástupca vagnerovcov a ten má byť zodpovedný za hlásenie úmrtí, vystavenie dokladov a vyplácanie peňazí. Neviem, prečo to veľakrát nerobia. Sledovali sme online diskusné skupiny príbuzných a často na túto tému hovoria."
Podsytnik tiež spozoroval, že sa Vagnerova skupina snaží utajiť svoje straty, vyberá ťažko dostupné miesta a vykonáva skromné pohreby. "Pre tých z nás, ktorí sme proti vojne, sú straty zrejmé," vysvetlil. "No pre priaznivcov takzvanej špeciálnej vojenskej operácie môže enormný počet krížov prekvapiť."
"Nikto by po neho neprišiel"
Ďalší z hrobov v Nikolajevke nesie meno Jurij Zharcev. Prostredníctvom jeho profilu na sociálnej sieti sa RFE/RL dozvedelo, že je rodákom z Ufy, hlavného mesta republiky Baškirsko. Mal 44 rokov, keď ho 18. januára 2023 zabili na Ukrajine.
"Môj Yurka mal skromný životopis," povedala jeho bývalá manželka Oksana Zemljanskajová. "Pochádzal z veľkej rodiny, bol siedme dieťa. Kamarátila som sa s jeho sestrou a poznala som ho od detstva. Ale keď mal 15 rokov, dostal sa do zlej spoločnosti a jeho život sa vymkol spod kontroly. Keď sa dostal do väzenia, všetci jeho príbuzní sa od neho odcudzili.“ Podľa Zemljanskajovej bol jej exmanžel neraz odsúdený, vrátane lúpeže či napadnutia.
Dňa 29. júla 2021 ho súd v Ufe poslal na 12 a pol roka za mreže po tom, ako v marci minulého roka na smrť dobil svojho známeho. Zharcev priznal vinu, ale tvrdil, že nemal v úmysle muža zabiť. Svedok obžaloby na procese povedal, že Zharceva poznal 30 rokov a že sa ho "obával celý región".
Bývalý manžel Zemljanskajovej nepovedal, že odchádza bojovať na Ukrajinu. Neprekvapilo ju to, keďže boli rozvedení už dlhú dobu. Tiež tvrdí, že by ju neprekvapilo ani keby zistila, že Zharcev požiadal, aby ho pochovali medzi vagnerovcami na cintoríne v Samarskej oblasti namiesto toho, aby ho poslali späť do Ufy. "Vedel, že po neho nikto nepríde," a dodala, že sa bude snažiť navštíviť jeho hrob v Nikolajevke.
