Chceli byť najlepšími, skončili najneobľúbenejší. Aká bola Hegerova vláda očami politológov?

Branislav Dolný
Univerzita Komenského v Bratislave

Eduard Heger pôsobil vo funkcii premiéra viac ako dva roky. Ako sa bude o jeho vláde písať v učebniciach dejepisu? Ktoré udalosti sa s ňou budú navždy spájať?

Určite sa o nej nebude hovoriť ako o úspešnej vláde. Vláda Eduarda Hegera mala znamenať reštart vládnej koalície po roku vládnutia Igora Matoviča, avšak predstava, že zmena premiéra bude znamenať výraznú zmenu vo fungovaní koalície sa rýchlo ukázala ako naivná. Vládu Eduarda Hegera si tak budeme pamätať ako vládu neustálych kríz a konfliktov koaličných strán, ktorých síce nebol príčinou, ale rovnako im nedokázal zabrániť.

S vládou sa budú spájať zrejme dve udalosti, ktoré viedli k jej koncu. Prvou bolo vyslovenie nedôvery v parlamente s "bizarnou" rezignáciou Igora Matoviča, ktorú si v poslednej chvíli v prezidentskom paláci rozmyslel. Druhou bol jej definitívny koniec so zúfalým pokusom premiéra zachrániť vládu prostredníctvom nevydareného prejavu v televízii. Obe znamenali politické poníženie Eduarda Hegera. 

Z môjho pohľadu bol zaujímavý proces postupného úpadku, keď z vlády s takmer ústavnou podporou v parlamente zostala menšinová vláda rozpadnutej vládnej koalície s vyslovenou nedôverou parlamentom, ktorá skončila vlastným rozkladom. Premiér tomu po celý čas nedokázal zabrániť, a preto možno hodnotiť jeho pôsobenie ako neúspešné.  

Aké pozitíva priniesla vláda Eduarda Hegera?

Ako pozitíva by sa dali označiť dve oblasti. Prvou bola konzistentná zahraničná orientácia a jasná reakcia na ruskú agresiu na Ukrajine. Vláda ukázala jednotný postoj pre podporu Ukrajiny, oceňujem ústretový prístup k utečencom a zvládnutie ich náporu v prvých týždňoch vojny. Rovnako premiér a vláda ukázali odvahu aj vo vojenskej podpore, ktorá nemá plnú podporu verejnosti a musela čeliť kritike opozície.

Druhým pozitívom bolo zvládnutie energetickej krízy, kde sme nielenže nepocítili nedostatok surovín, ale navyše sme sa dokázali do veľkej miery zbaviť výraznej závislosti na Rusku. Rovnako domácnosti nepocítili žiadne šokové zvýšenia cien energií, čo je v čase rekordnej inflácie pozitívne.

Ešte pred pár dňami by som uviedol, že sa vláde darilo vyhýbať sa korupčným škandálom či problémom s tendrami a dotáciami, avšak toto sa nakoniec nepodarilo udržať.

Odchádzajúci premiér sa minulý týždeň ospravedlnil verejnosti za chyby. Vo funkcii sa celkovo prezentoval ako nekonfliktný politik. Uškodila mu táto vlastnosť? Sypal si niektorý z doterajších predsedov vlád takto popol na hlavu?

Nekonfliktnosť bola na jednej strane potrebná, ak by bol zdrojom konfliktov ešte aj premiér, vládna koalícia by zrejme skončila oveľa skôr. To, čo mu uškodilo, bola jeho pasivita a absencia líderstva. Takmer až do konca bol lojálny svojmu predsedovi a prakticky sa prizeral neustálym sporom v koalícii, ktoré ju stále viac oslabovali. Pri vládnej kríze minulé leto bol pasívny, napriek tomu, že nemal žiadnu funkčnú alternatívu ako bude vláda vládnuť v menšinovom postavení.

U nás nie je veľmi zvykom, aby predsedovia vlády uznávali a ospravedlňovali sa občanom za svoje politické chyby. Dobrými príkladmi sú odchody Roberta Fica a Igora Matoviča, ktoré boli v ich podaní skôr osobnými obetami bez toho, že by uznávali nejakú vlastnú zodpovednosť alebo chyby. Jedinou výnimkou bola Iveta Radičová, ktorá sa po svojom odvolaní ospravedlnila za to, že nedokázala nájsť dohodu. Prípad Eduarda Hegera znova ukázal, že len slušnosť a dobrý úmysel nestačia na úspech v straníckej politike.

V akom stave podľa vás odovzdá Eduard Heger Slovensko úradníckej vláde?

Ekonomicky - vzhľadom na okolnosti - v relatívne slušnej kondícii, aj keď bude novú vládu čakať neľahké zostavovanie štátneho rozpočtu, kde bude treba brzdiť nárast výdavkov. Horia oblasti zdravotníctva a realizácia plánu obnovy. Ako najproblematickejšie dedičstvo vlády je však obrovské znechutenie veľkej časti občanov z prakticky neustálych vládnych sporov a konfliktov, čo bude mať zrejme výrazný vplyv na výsledky septembrových volieb.

Stabilizuje podľa vás úradnícka vláda krajinu?

Viacerí v to dúfajú, keďže členovia vlády nebudú priami politickí súperi, keďže nebudú kandidovať vo voľbách a nemali by už prijímať žiadne zásadné rozhodnutia. Ja však nejakú výraznú stabilizáciu nečakám. Sme vo volebnej kampani a strany budú hľadať akúkoľvek možnosť ako získavať pozornosť, zdôrazňovať svoje posolstvá a k tomu môže byť dobrá aj kritika vlády napriek tomu, že nie je stranícka. Navyše už vidíme, že viaceré strany stotožňujú vládu s prezidentkou, ktorá je už dlhší čas terčom pre opozičné strany aj Igora Matoviča.