Skončí vláda v Česku podobne ako naša? Matovič je na rozdiel od Fialu silným populistom, tvrdí politológ
Mnohí vidia medzi vládou, ktorá na Slovensku nastúpila v roku 2020, a českou vládou Petra Fialu podobnosti. Politológ Marek Rybář z Masarykovej univerzity v Brne však pre ta3 zvýraznil aj rozdiely, a to najmä v pripravenosti a odbornosti ich členov. Myslí si, že Fialovi sa pravdepodobne spolupracovalo lepšie s následníkom Igora Matoviča - Eduardom Hegerom, ktorý však v pondelok na poste premiéra po vyše dvoch rokoch skončil.
Na Slovensku sa po voľbách v roku 2020 vytvorila vládna koalícia, ktorej členom bola aj strana Sloboda a Solidarita. Jej predseda Richard Sulík sa však neraz nezhodol s vtedajším premiérom Igorom Matovičom a tento konflikt vyústil do odchodu SaS z koalície. Vznikajú takéto konflikty aj v koalícii SPOLU?
Česká vláda sa skladá z piatich strán. Tri z nich sú súčasťou predvolebnej koalície SPOLU a zvyšné dve, Piráti a Starostovia a nezávislí pôvodne tiež kandidovali spoločne ako dvojkoalícia. Jedna aj druhá vláda sa skladali z veľkého množstva strán, kde sa podľa mňa dajú očakávať nejaké pnutia, je to úplne prirodzené. Najbližší koaliční partneri sú zároveň aj najväčšími potenciálnymi súpermi, keďže sa zväčša uchádzajú o rovnakých voličov.
To, čo sme ale videli na Slovensku - tá miera hádok, konfliktov a osobných urážok, bolo omnoho silnejšie, než rozpory v rámci českej vlády. Česká vláda si taktiež neventiluje svoje nezhody na verejnosti. Väčšina ich rokovaní prebieha bez toho, aby o tom verejnosť nejak vedela. Na Slovensku si pri rozporoch dali aktéri veľmi záležať na tom, aby o tom verejnosť vedela.
Po uplynutí istého obdobia vlády Petra Fialu preferencie opäť naberá strana ANO Andreja Babiša. Na Slovensku zase vedie v prieskumoch opäť strana Smer-SD Roberta Fica. Prečo si myslíte, že ľuďom nevydržal tento vzdor proti predošlým lídrom a opäť nazbierali väčšinu voličov?
Treba poznamenať, že ANO má v Česku okolo 30 percent, zatiaľ čo Smer-SD má iba polovičnú hodnotu. V Česku vznikla vládna koalícia vďaka tomu, že vo voľbách prepadlo približne desať percent hlasov. Podpora strany ANO síce narástla, no na rozdiel od Slovenska neklesla podpora vládnych strán. Tie si udržiavajú zhruba rovnakú podporu, akú mali doteraz.
Na Slovensku sa naopak strana Za ľudí stala voličsky nezaujímavou, preferencie Slobody a Solidarity dramaticky poklesli a o prepade OĽANO ani nemusíme hovoriť, je obrovský. Česká vláda si tak na rozdiel od tej slovenskej drží stabilnú podporu, ktorú mala aj vo voľbách. Ich opozícia na čele s ANO sa konsolidovala a pravdepodobne získala časť voličov, ktorým v minulých voľbách prepadli hlasy.
Vládu Igora Matoviča prirovnávajú aj k vláde ODS z obdobia rokov 2010 – 2013. V tom období bol premiérom Petr Nečas a vo vláde boli okrem jeho strany aj TOP9 a Veci verejné. Keď si na túto vládu spomeniete, čím sa líši od dnešnej Fialovej vlády?
Základný rozdiel vidím v tom, že všetky strany, ktoré sú dnes vo vláde, sú strany, ktoré existujú už dlhší čas. Pred tým, než sa dostali do vlády, boli v parlamente v opozícii. Keď vstupuje do vlády nová politická strana, tak to pre ňu znamená šok a z rozličných dôvodov vznikajú vo vládnej koalícii rozpory. Nová politická strana nemá zaužívané mechanizmy. Veľa nových strán, ktoré hneď vstúpia do vlády, to neprežilo. To isté sa stalo aj strane Veci verejné, ktorá bola najslabším článkom Nečasovej vlády.
Súčasná Fialova vláda je teda v inej situácii, keďže žiadna z jej členských politických strán nie je úplne nová. Sú konsolidované a existujú dlhšiu dobu. Mám taký dojem, že premiér Nečas aj premiér Fiala sú osobnostne a povahovo veľmi podobní, teda sú skôr konsenzuálni, ale tá Nečasova vláda padla v konečnom dôsledku aj z dôvodu osobných škandálov Nečasa. Nič také sa premiérovi Fialovi nestalo.
Polemizuje sa o možnom rozpade českej vlády z dôvodu riešenia dôchodkovej a rozpočtovej reformy. Na Slovensku sa vláda Eduarda Hegera už rozpadla. Môžeme tento scenár očakávať aj v českej politike a čo by nasledovalo, ak by sa tak stalo?
Zatiaľ tomu podľa mňa nič nenasvedčuje. V príprave dôchodkovej aj rozpočtovej reformy (ktoré česká vláda spoločne predstavila vo štvrtok 11. mája, pozn. red.) som videl veľkú snahu dohodnúť sa a postupovať jednotne. Ťažko hovoriť o tom, čo by bolo, keby česká vláda padla. Žiadna zo strán, ktoré sú dnes vo vláde, nezvažuje za súčasných podmienok vládnutie s Babišom.
Ak však hovoríme o nejakom hlbokom rozpore, ktorý by hypoteticky viedol k pádu Fialovej vlády, tak potom by sa, samozrejme, tá konštelácia zmenila. Nič také však momentálne nevidím. Do parlamentu by sa mohla napríklad dostať nová strana. Nevieme, čo by bolo so stranou SPD Tomiho Okamuru.
Niektorí hovoria, že po tom, ako Babiš prehral prezidentské voľby, stiahol sa a nechal na verejnosti vystupovať svojich kolegov z ANO, spravil tým akýsi ústretový krok smerom k tomu, aby do budúcnosti bola strana ANO prijateľnejšia napríklad pre ODS. Faktom je, že na komunálnej úrovni veľkých miest prebieha spolupráca medzi ANO a ODS. Táto politika je však od tej celoštátnej oddelená.
