Skončí vláda v Česku podobne ako naša? Matovič je na rozdiel od Fialu silným populistom, tvrdí politológ

V rozhovore sa dočítate:

• akú má Česko skúsenosť s úradníckymi vládami,
• v čom sa podobá a odlišuje OĽANO od ODS a v čom ich vlády,
• v čom sa podobá či odlišuje Petr Fiala od Igora Matoviča či Eduarda Hegera,
• prečo sa vláda ODS z rokov 2010 až 2013 líši od tej súčasnej,
• či čaká českú vládu rovnaký osud, ako tú slovenskú.

Eduard Heger skončil v pondelok po vyše dvoch rokoch ako premiér. Ako by ste popísali vzťahy medzi Fialovou a Hegerovou vládou?

Nespomínam si, že by mali nejaké zásadné rozpory. V tom čase sa skôr nezhodovali prezidentka Zuzana Čaputová s Milošom Zemanom. Mali odlišné názory ako v zahraničnej politike, tak aj v tej domácej. Jediným väčším problémom medzi vládami boli kontroly na česko-slovenskej hranici. Podľa českého ministra vnútra slovenská strana nekontrolovala hranicu s Maďarskom, cez ktorú migranti prichádzali, dôsledne. Česká republika vtedy niekoľkokrát predĺžila platnosť mimoriadnych kontrol na hraniciach.

Okrem toho som nezaznamenal nejaký veľký spor. Spoluprácu sme určite mohli vidieť napríklad počas spoločnej návštevy Ukrajiny či celkovo v zahraničnopolitickej otázke. Ako Fialova vláda, tak aj Hegerova vláda sa zhodovali na základných zahraničnopolitických témach.

Úradnícke vlády v Česku

V pondelok nastúpila na Slovensku úradnícka vláda, ktorá má krajinu doviesť k predčasným voľbám. Stihnú si podľa vás vlády vytvoriť medzi sebou vzťah, podobne ako sme to videli napríklad u Hegera a Fialu? Čaká ich v priebehu nasledujúcich mesiacov nejaké významné spoločné rokovanie?

Ódorova vláda má časovo veľmi obmedzené trvanie a nepredpokladám, že jej predstavitelia budú podnikať veľa zahraničných ciest. To je hlavný dôvod, prečo si myslím, že premiér Ódor nebude mať veľa príležitostí nadväzovať kontakty s inými hlavami vlád a štátov. Jedinou výnimkou môžu byť zasadnutia Európskej rady v Bruseli, kde býva trochu času aj na bilaterálne stretnutia.

Aké skúsenosti má Česko s úradníckymi vládami?

Česko má s rôznymi nekonvenčnými vládami bohatšiu a rôznorodú skúsenosť. Za striktne úradnícku môžeme považovať vládu nestraníka Jana Fischera (2009 až 2010), v ktorej síce nesedeli členovia politických strán, ale opierala sa o podporu parlamentných strán, vrátane ODS a ČSSD - vtedy najväčších strán, ktoré premiérovi aj dodali svojich ministerských nominantov. 

Predchádzajúca "úradnícka" vláda nestraníka Josefa Tošovského (1998) bola podstatne menej závislá od politických strán, ale vládla s vyjadrenou parlamentnou podporou. To súviselo s faktom, že parlament schválil predčasné voľby a Tošovského kabinet tak vládol len šesť mesiacov. 

Napokon bola vláda Jiřího Rusnoka (2013 až 2014). Hoci trvala tiež len pol roka, bola výsledkom svojvoľného rozhodnutia prezidenta Zemana. Ten ignoroval existenciu väčšinovej parlamentnej koalície stredopravých strán a menoval vládu prevažne zloženú z vlastných podporovateľov, ktorej parlament nevyslovil dôveru. Rusnokova vláda skončila po voľbách menovaním nového kabinetu.

Akú mali tieto vlády medzi ľuďmi obľúbenosť?

Všetky tieto tri vlády majú spoločné asi len to, že ich vznik bol umožnený slabosťou politických strán v parlamente: buď v ňom chýbala jasná provládna väčšina, alebo samotné strany prechádzali krízami, ktoré ústili až v rozpad ich poslaneckých klubov. To je aj dôvod, prečo bývajú úradnícke, respektíve nestranícke vlády často populárne. Pôsobia ako kontrast voči rozhádaným politickým stranám. Hlavne Tošovského vláda a tiež jej predseda boli vo verejnosti mimoriadne obľúbené. Aj Fischer sa snažil svoju premiérsku popularitu využiť kandidatúrou na prezidenta v prvých priamych voľbách roku 2013 a spočiatku sa tešil silnej podpore voličov.