Ako sa cítia deti v školách? Prečo užívajú návykové látky? Prieskumy ukázali odpovede
V laviciach škôl sedia demotivované deti, ktoré sa cítia nezapojené a nevypočuté, akoby ich názor nikoho nezaujímal. Aj táto skutočnosť vyplynula z Pohodomeru Ligy za duševné zdravie SR, ktorý meria duševnú pohodu školákov. Do projektu sa zapojilo 12 škôl, dotazník vyplnilo 3 350 žiakov a 500 učiteľov.
Základom Pohodomeru je anonymný dotazník. "Škola dostane svoje výsledky v podobe prehľadných grafov za každú triedu, ročník, stupeň a za celý učiteľský zbor. Dostane tak možnosť posúdiť, v čom má svoje silné stránky a kde má naopak rezervy. Na základe toho sa môže rozhodnúť, ktoré aktivity treba podporiť a rozvíjať, prípadne presne lokalizovať a včas zasiahnuť, ak sa niekde objaví zhoršený či alarmujúci stav," povedala manažérka projektu Diana Majdáková z Ligy za duševné zdravie SR. Opatrenia by školy nemali odkladať, z dotazníkov vyplýva, že 753 detí cíti nízku úroveň duševnej pohody.
Alarmujúce podľa Ligy za duševné zdravie SR je aj zistenie, že školáci sa cítia nevypočutí. Hnevá ich, že ich "hlas nemá žiadnu váhu, pritom zo štatistík vyplýva, že až 2 708 detí si dokáže urobiť na veci vlastný názor". "V škole sa odohráva väčšina života detí. Práve tam majú príležitosť naučiť sa, že je dobré byť aktívny a zaujímať sa o dianie okolo seba. Tak sa z detí stávajú sebavedomí a zodpovední ľudia," uviedla Majdáková.
Pohodomer sa zameriaval aj na pedagógov. Mnohí sa cítia preťažení povinnosťami a administratívou. Až 47 % pociťuje pracovnú záťaž a nevie pracovať so stresom, z nich 20 % pociťuje nízku úroveň duševnej pohody. Väčšina sa zhoduje, že v škole nemajú usmernenie alebo plán duševného zdravia, ktorý zahŕňa aj zamestnancov.
Často nevedia, ako postupovať smerom k deťom. Až 23 % pedagógov chýba dostatočné povedomie o širokej škále duševných problémov a porúch, schopnosť identifikovať príznaky duševných problémov u žiakov chýba deviatim percentám učiteľom. Pre školy, ktoré sú členmi Koalície škôl za duševné zdravie, poskytuje Liga za duševné zdravie SR tieto merania zadarmo.
Vzťah s rodičmi určí konanie mladistvých
Na nitrianskych školách má 47 % detí vo veku od 13 do 15 rokov skúsenosť s alkoholom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si mesto nechalo vypracovať v rámci projektu Planet Youth. Nitra je prvým slovenským mestom, kde sa projekt realizuje.
Planet Youth pochádza z Islandu, kde sa podarilo znížiť percento mladých, ktorí užívajú návykové látky, z 30 na šesť percent. "Princípom islandského modelu je, že tínedžerov nikto nestraší represiou ani im nekáže, ako sa majú správať. Namiesto toho sa na základe veľmi presných a čerstvých dát skúma, ktoré faktory mladých k závislostiam lákajú a, naopak, ktoré ich pred užívaním návykových látok ochraňujú. Na základe toho sa potom v komunite škôl, rodičov a ďalších aktérov prijímajú účinné opatrenia," vysvetlil viceprimátor Miloslav Špoták.
Nitra má v súčasnosti k dispozícii presné dáta o viac ako 1 500 tínedžeroch zo všetkých škôl na území mesta. V dotazníku sa zisťovali údaje o užívaní návykových látok, rodinnom zázemí, vzťahu detí k škole, ale aj o súvislostiach medzi jednotlivými oblasťami. Podľa koordinátorky projektu Júlie Prableskovej priniesol prieskum medzi deťmi mnohé dôležité zistenia. Napríklad, že 30 % školákov už fajčilo e-cigaretu a ďalších 22 % bežnú cigaretu. Šňupací a žuvací tabak skúsilo 13 % detí, 11% sa už opilo a tri percentá majú skúsenosti s marihuanou.
Odborníci však skúmali aj situáciu na školách i v rodinách. Podľa nich sú dôležité predovšetkým vzájomné vzťahy medzi dátami. Vyplýva z nich napríklad skutočnosť, že z detí, o ktoré sa rodičia viac zaujímajú a trávia s nimi viac času, pije alkohol alebo fajčí štyri až päť percent.
Naopak, u detí, ktoré sú so svojimi rodičmi v menšom kontakte, je užívanie návykových látok niekoľkonásobne vyššie, na úrovni 18 až 25 percent. "Jasne sa nám ukazuje, že nielen kvalitne strávený čas s deťmi, ale už jeho samotná kvantita je významný ochranný faktor pri predchádzaní závislostiam," skonštatovala Prablesková.
Podľa Špotáka prieskum odhalil i ďalšie faktory, ktoré deti pred závislosťami môžu chrániť alebo ich k návykovým látkam privádzajú. "Napríklad pozornosť a vrúcnosť rodičov k deťom znižuje riziko užívania návykových látok o polovicu. Veľmi významným ochranným faktorom je aj to, ak sa deti cítia v škole dobre a majú záujem o učenie. Naopak, rizikovým faktorom je, ak sa rodičia o deti nezaujímajú, v škole sa necítia bezpečne alebo považujú učenie za zbytočné," vysvetlil Špoták.
Ako doplnil, ďalšou etapou projektu bude vytváranie tímov, ktoré sa budú okrem pedagógov a ďalších odborníkov skladať aj z rodičov. "Tieto koordinačné skupiny sa potom budú snažiť získané údaje využiť na vytvorenie nástrojov, ktoré pomôžu v Nitre znížiť užívanie návykových látok medzi mladými," uviedol. "Znamená to, že budeme rozvíjať komunikáciu so školami i s rodičmi a pristupovať aj k rozvoju a širšiemu využívaniu športovísk i neformálneho vzdelávania," doplnil primátor Marek Hattas.