Prípad Vrakunskej skládky je extrémne závažný, týka sa celého Slovenska, hovorí Stohlová z PS

V rozhovore sa dozviete:

• aké sú najčastejšie dôvody odchodu mladých do zahraničia,
• čo chýba podľa nej slovenskému školskému systému,
• ako vníma súčasné vedenie envirorezortu,
• s ktorými slovenskými politikmi sa názorovo zhoduje,
• ako sa stavia k prípadnej spolupráci s Hlasom.

Prišli ste s konceptom ideathon - okrem slovenských miest navštívite aj Brno. S akými nápadmi prichádzajú mladí? Čo ich trápi?

Mladí ľudia na našich podujatiach pomenúvajú problémy - ako je vzdelávanie na míle vzdialené od reality, nedostupnosť bývania, zlé pracovné príležitosti, stigma ohľadom duševného zdravia a trápi ich aj klimatická kríza a spoločnosť, v ktorej nie je zabezpečená rovnosť pre všetkých. Nápady potom automaticky smerujú k týmto témam, zahŕňajú zohľadnenie environmentálnej výchovy na školách alebo aj v rámci celoživotného vzdelávania, ako zlepšiť postavenie učiteľského povolania či posilnenie dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie. To najdôležitejšie z ideathonov zverejníme po tom poslednom v Bratislave 29. apríla, aby bolo jasné, akú hodnotu má Slovensko v mladých ľuďoch.

Montážna hala Európy

Aké sú najčastejšie dôvody odchodu mladých ľudí do zahraničia? Čo ich demotivuje ostať žiť na Slovensku?

Až 20 percent slovenských vysokoškolákov a vysokoškoláčok študuje v zahraničí, čo je podiel vysoko nad priemerom EÚ. Spomedzi európskych štátov sme tak krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolsky študujúcich ľudí v zahraničí. Väčšina z nich sa pritom po štúdiu neplánuje vrátiť naspäť. Mladí ľudia najčastejšie odchádzajú za kvalitnejším vzdelaním a lepšími pracovnými podmienkami. Z dlhodobého hľadiska je okrem školstva nutné zreformovať sektor zdravotníctva a zabezpečiť zvýšenie životnej úrovne, aby bola porovnateľná minimálne so susednými krajinami a aby sme sa ako krajina posunuli z "montážnej haly Európy“ na inovatívnu líderku v regióne.

Plánujete niektoré z nápadov "pretlačiť", ak sa dostanete do parlamentu?

Nápadmi sa určite necháme v Progresívnom Slovensku inšpirovať, viaceré z nich sa prelínajú aj s naším programom. Napríklad, vízia platených stáží, ktorú ako hnutie už predkladáme na najbližšiu schôdzu parlamentu. Chceme, aby bolo jasné, že mladých ľudí sa oplatí počúvať a dať im väčšiu príležitosť spolurozhodovať o našej budúcnosti.

Študovali ste v zahraničí, čo chýba slovenskému školskému systému?

Z mojej osobnej skúsenosti je jeden z najväčších rozdielov to, že v zahraničí ma pri štúdiu vyučujúci a vyučujúce brali ako rovnocennú partnerku v debatách aj pri riešení problémov. Kontakt tam bol blízky a intenzívny. Druhým výrazným rozdielom bol spôsob výučby, ktorý nebol taký frontálny, teda pasívne počúvanie prednášky. Bolo to oveľa interaktívnejšie s rôznymi aktivitami a tímovou prácou. Posledným rozdielom, ktorý by som vyzdvihla, bol prístup ku kvalitnej literatúre a memorovanie. Kým na Slovensku som zažila nutnosť kupovať si skriptá od daného vyučujúceho alebo vyučujúcej, z ktorých sme potom na skúškach reprodukovali poučky, v zahraničí sme pracovali s najnovším vedeckým výskumom, ku ktorému sme mali školou zaplatený prístup. Na skúškach sme poznatky vzájomne kombinovali, dávali do kontrastu a aplikovali na praktických príkladoch.

Mnoho ľudí dáva za príklad fínsky školský systém - viete si predstaviť, že by fungoval aj u nás?

Fínsky školský systém presne nepoznám, ale som presvedčená, že zmena k lepšiemu sa dá uskutočniť aj na Slovensku. Máme tu mnoho vyučujúcich a vyučujúce s autentickým záujmom učiť inak, lepšie. Máme tu študentov a študentky, ktorí si zo školy chcú odniesť viac, a máme tu tiež množstvo motivovaných úradníkov a analytičiek, ktorí sú pripravení sa do systematickej zmeny pustiť. Výsledky vo vzdelávaní neprídu hneď, potrebujeme preto konečne vo vládnutí stabilitu a pokoj, aby reformy bolo možné implementovať.

Máš dobrý tip na reportáž?

Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.

Zistiť viac