Stoltenberg pricestoval do Kyjeva. Budúcnosť Ukrajiny je v Severoatlantickej aliancii, vyhlásil šéf NATO
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Severoatlantickú alianciu, aby prijala potrebné politické rozhodnutie a pozvala Ukrajinu do svojich radov. Ukrajina chce vedieť, kedy sa stane členom NATO, naliehal na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ten vo štvrtok pricestoval do Kyjeva na svoju prvú návštevu od zahájenia ruskej invázie pred 14 mesiacmi a za prioritu označil víťazstvo Ukrajiny vo vojne.
Otázka vstupu Ukrajiny do aliancie sa bude preberať na júlovom summite NATO vo Vilniuse, kam Stolenberg Zelenského pozval. Kremeľ v reakcii na návštevu politického šéfa aliancie v Kyjeve zdôraznil, že jedným z jeho vojnových cieľov je nepripustiť vstup Ukrajiny do NATO.
"Som vďačný za pozvanie navštíviť summit, ale je tiež dôležité, aby zodpovedajúce pozvanie dostala Ukrajina," poznamenal na spoločnej tlačovej konferencii Zelenskyj. Summit vo Vilniuse by sa tým podľa neho mohol stať historickým. "Neexistuje žiadna objektívna prekážka brániaca politickému rozhodnutiu pozvať Ukrajinu do aliancie a teraz, keď väčšina ľudí v členských krajinách aliancie a väčšina Ukrajincov podporuje vstup do NATO, nastal čas na zodpovedajúce rozhodnutie," vyhlásil podľa agentúry Reuters.
Ukrajina, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej ozbrojenej agresii, požiadala o urýchlené prijatie do aliancie vlani 30. septembra. "Budúcnosť Ukrajiny je v euroatlantickej rodine. Budúcnosť Ukrajiny je v NATO. Aktuálne je hlavným cieľom aliancie, spojencov, je zabezpečiť, že Ukrajina zvíťazí," povedal Stoltenberg podľa agentúry AFP.
Vojenská podpora Ukrajiny bude pokračovať, sľúbil šéf aliancie a pripomenul, že spojenci doteraz vycvičili desiatky tisíc ukrajinských vojakov a poskytli napadnutej krajine vojenskú pomoc vo výške 65 miliárd eur. "NATO stojí pri vás dnes, zajtra a tak dlho, ako to bude potrebné," vyhlásil Stoltenberg.
Stoltenberg zavítal do Kyjeva deň pred tým, než sa na americkej základni Ramstein v Nemecku stretnú zástupcovia aliančných krajín, aby rokovali o ďalších dodávkach vojenskej pomoci Ukrajine. Na stretnutí sa má zúčastniť aj ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.
Návšteva Kyjeva bola neohlásená. Najprv sa na sociálnych sieťach a v ukrajinských médiách objavili snímky šéfa NATO v Kyjeve. Následne aliancia návštevu potvrdila. Stoltenberg po príchode do Kyjeva uctil pamiatku ukrajinských vojakov, ktorí počas doterajšieho konfliktu prišli o život, a prezrel si výstavu zničenej ruskej vojenskej techniky na ústrednom námestí ukrajinskej metropoly.
Kritika Moskvy
Aliančnú podporu Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii, aj to, že členské štáty NATO poskytujú Kyjevu zbrane a ďalšie vybavenie na boj s ruskou armádou, kritizuje Moskva. Kremeľ pokladá túto pomoc za dôkaz, že NATO a Spojené štáty vedú na Ukrajine zástupnú vojnu proti Rusku, a to "do posledného Ukrajinca", ako zdôrazňujú ruskí predstavitelia. Aliancia ani členské štáty na Ukrajinu svojich vojakov neposlali.
Ukrajina vidí svoju budúcnosť v NATO, zatiaľ čo Rusko pokladá NATO za nepriateľskú alianciu usilujúcu sa o zasahovanie v oblasti, ktorú Rusko pokladá za svoju sféru vplyvu.
Hovorca Kremľa v reakcii na Stoltenbergovu návštevu potvrdil, že jedným z cieľov "špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva nazýva inváziu do susednej krajiny, je nepripustiť vstup Ukrajiny do NATO. "V opačnom prípade by to vytvorilo vážne, významné nebezpečenstvo pre našu krajinu, pre jej bezpečnosť," vyhlásil hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax.
"Všetci rozumieme tomu, že nie je žiadna iná možnosť ako podporovať Ukrajinu. Alternatívou je ruský úspech, ktorý by pre nás znamenal oveľa viac problémov a možno ešte vážnejších, než aké máme dnes," vyhlásil český prezident Petr Pavel po stredajšom rokovaní so Stoltenbergom v bruselskom ústredí NATO. Uistil, že Česko a spojenci sú pripravení dlhodobo podporovať Ukrajinu na jej ceste k ukončeniu vojny, k povojnovej obnove a k členstvu v NATO. Aliančné štáty musia podľa generálneho tajomníka v podpore napadnutej krajiny pokračovať a dokázať ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi, že sa v plánoch na zdolanie ukrajinského odporu dlhodobou opotrebovávacou vojnou zmýlil.
Ruské vojská vpadli na Ukrajinu na Putinov rozkaz vlani 24. februára. Vojna si od tej doby podľa odhadov vyžiadala životy desiatok tisíc vojakov, tisícov civilistov a milióny ľudí vyhnala z domu.
