Európa zaznamenala rekordný úbytok alpských ľadovcov. Klimatické javy môžu ovplyvniť aj zdravie
Minulý rok bol v Európe druhým najteplejším v meranej histórii a sprevádzal ho rad klimaticky extrémnych javov. Kombinácia vôbec najteplejšieho leta a suchej zimy viedla k rekordnému úbytku alpských ľadovcov. V štvrtok zverejnenej klimatickej správe za rok 2022 to uviedla agentúra Európskej únie pre sledovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus.
Európa podľa nej zaznamenala vôbec najvyšší počet hodín slnečného svitu, čo na jednej strane prinieslo nebývalú produkciu elektriny zo solárnych zdrojov, na druhej strane však zvýšené riziko pre ľudské zdravie.
Minuloročné leto bolo v Európe historicky najteplejším obdobím, keď o 1,4 stupňa Celzia prevýšilo priemer obdobia 1991 až 2020. Letné horúčavy a nedostatok sneženia podľa správy viedli k tomu, že Alpy prišli o vrstvu ľadu zodpovedajúcu objemu piatich kilometrov kubických. Sucho však netrvalo len v zime, ale aj v lete, čo spôsobilo problémy napríklad poľnohospodárom či vodnej doprave. Dve tretiny európskych riek mali vlani podpriemerný stav hladiny a priemerná ročná hodnota vlhkosti pôdy bola druhá najnižšia za posledné polstoročie.
"Správa dôrazne upozorňuje na alarmujúce zmeny našej klímy, vrátane najteplejšieho zaznamenaného leta v Európe, sprevádzaného vlnami horúčav v Stredozemnom mori a rekordnými teplotami v Grónsku," uviedol šéf služby Copernicus pre klimatické zmeny Carlo Buontempo. Pochopenie dynamiky európskej klímy je podľa neho kľúčové pre snahu o zmenšenie dopadov zmien na európsky kontinent.
Extrémne javy môžu mať podľa klimatológov aj negatívne dôsledky pre ľudské zdravie. Napríklad južná Európa podľa správy vlani zaznamenala najvyšší počet dní, kedy boli horúčavy rizikové pre zdravie. Uhlíkové emisie z početných lesných požiarov počas letného obdobia boli najvyššie za posledných 15 rokov.
Správa únijnej agentúry hovorí aj o dopadoch minuloročného počasia na európsku energetiku, ktorá sa aj v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu snaží urýchliť prechod k obnoviteľným zdrojom. Fakt, že Európa zaznamenala najviac slnečného žiarenia za posledných 40 rokov, sa pozitívne prejavil na nadpriemernej produkcii solárnych elektrární. Naproti tomu suchozemské veterné elektrárne predovšetkým v južnej a strednej časti Európy produkovali kvôli slabšiemu vetru menej elektriny.
