Prežil kolaps Sovietskeho zväzu aj nestabilitu. Stratí Rusko prístup k Bajkonuru?
Bajkonur je už takmer sedem desaťročí symbolom ruského vesmírneho programu. Rozľahlý komplex, ktorý sa nachádza v Kazachstane, si na svoj účet pripísal množstvo úspechov. Do vesmíru vypustil stovky rakiet a zohral kľúčovú úlohu pri lete Jurija Gagarina. Po sporoch s Kazachstanom však hrozí, že Rusko o prístup k Bajkonuru príde.
Prvý štart satelitu bol z kozmodrómu Vostočnyj vykonaný v roku 2016, čo oproti pôvodným plánom predstavovalo odloženie o jeden rok. Dokončenie, ktoré bolo plánované na rok 2018, sa opakovane odsúva. Z desiatich úspešných štartov, ktoré sa doteraz uskutočnili, nebol ani jeden s posádkou.
Naštrbená povesť
Po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, začali západné krajiny vrátane Spojených štátov uvaľovať sankcie na ruských predstaviteľov a spoločnosti.
Povesť Roskosmosu ostala naštrbenou aj po sérii incidentov – stále nevysvetlenej umelo vytvorenej diery nájdenej na ruskom module, núdzovom pristátí členov posádky vracajúcich sa na Zem či po škandále spojeného s degradáciou uznávaného kozmonauta. Situácii nepomohol ani test ruskej protisatelitnej zbrane, ktorá vyprodukovala trosky na obežnú dráhu Zeme, čím mohla ohroziť vesmírnu stanicu.
Roskosmos navyše v roku 2020 stratil monopol nad prepravou astronautov na vesmírne stanice, ktorú začali poskytovať aj súkromné spoločnosti vrátane americkej SpaceX. K poslednému incidentu došlo v decembri minulého roka, keď z modulu Sojuz MS-22, ktorý mal na Zem dopraviť medzinárodnú posádku kozmonautov, začala unikať chladiaca kvapalina.
Smrteľné palivo
Ruskí, kazašskí a západní vedci skúmali riziká raketového paliva, ktoré sa objavilo v pôde v niektorých oblastiach na severe Kazachstanu. V počiatkoch sovietskeho vesmírneho programu úradníci verejne nehlásili žiadnu nehodu či kontamináciu. Prípad, ku ktorému došlo v roku 1960 a pri ktorom následkom vystaveniu sa toxickému palivu zomrelo 126 ľudí, bol utajovaný až do zániku Sovietskeho zväzu.
Už v roku 2004 plánovalo Rusko nahradiť svoju sériu rakiet Proton za ekologickejší model. Toto úsilie začalo byť naliehavejšie v roku 2013, keď niekoľko minút po štarte z Bajkonuru vybuchla raketa Proton-M nesúca tri satelity. Počas výbuchu sa z rakety uvoľnilo toxické palivo nazývané heptyl. Kazachstan na incident reagoval uvalením dočasného zákazu vypúšťania rakiet. Rusko súhlasilo s postupným ukončením používania rakety Proton na Bajkonure. Stať sa tak má do roku 2025. Nahradiť ich majú rakety Sojuz, ktoré používajú inú palivovú zmes.
Rusko preto pracuje na projekte Baiterek, ktorý zahŕňa stavbu odpaľovacej rampy, ktorá by mohla byť použitá aj pri štarte rakety Sojuz-5. Do projektu sa pridali aj kazašské spoločnosti, no len ruská strana údajne minula okolo 900 miliónov dolárov vrátane vývoja samotnej rakety.
Vojna, sankcie aj súdny spor
Dokončenie projektu však odďaľuje vojna a s ňou súvisiace rozsiahle sankcie Západu, ktoré sa zamerali na dôležitých dodávateľov Roskosmosu. Navyše, kľúčový dodávateľ komponentov ruských rakiet sídli na Ukrajine, ktorá po invázii prerušila všetku obrannú spoluprácu s Moskvou.
Cieľ prvého štartu z novej odpaľovacej rampy bol posunutý na rok 2024. Okrem vojny na Ukrajine ho skomplikoval aj spor s Kazachstanom. Krajina sa súdila o to, či hlavná miestna dcérska spoločnosť Roskosmosu porušila svoje povinnosti tým, že včas nedokončila štúdiu uskutočniteľnosti. Kazašský súd rozhodol, že miestna spoločnosť skutočne porušila svoje povinnosti. Uložil jej pokutu 29 miliónov dolárov a nariadil zabaviť jej majetok.