Čo nám tečie z kohútikov? Pozreli sme sa na látky v podzemných vodách v Bratislave

Čo na to Istrochem?

Na otázku v súvislosti so znečistením podzemných vôd v okolí Istrochemu, odpovedala Judita Haneszová, asistentka riaditeľa spoločnosti. Tvrdí,  že o tom nemá vedomosť a tieto hodnoty nesledujú – údajne to za nich má robiť iná spoločnosť, ktorá sa na to špecializuje. 

"Nemáme vedomosť o vami spomínaných vrtoch a sondách. Po preskúmaní zdroja informácií (SHMÚ), si vás dovoľujeme upozorniť, že na stránkach SHMÚ sa nachádzajú údaje, ktoré boli naposledy aktualizované v roku 2021," hovorí Haneszová. Napriek tomu, že novšími dátami nedisponujeme, kontaminácia podzemných vôd je v tejto oblasti vo viacerých prípadoch známa od roku 2017 a zvýšené hodnoty ukazovateľov pokračovali až do posledného merania.

"Nevieme vám povedať, čo zapríčiňuje prekračovanie parametrov, respektíve limitných hodnôt v spomínaných vrtoch a sondách. Dovolíme si vás však upozorniť, že podľa údajov uvádzaných na stránkach SHMÚ, vami spomínané vrty a sondy sa nachádzajú severne od nášho areálu a podľa dostupných informácií je smer prúdenia podzemných vôd v tejto lokalite v smere severozápad – juhovýchod," tvrdí Haneszová.

Na Istrochem sme sa pýtali aj europoslanca Wiezika. "Podzemná voda v okolí Istrochemu je na základe výsledkov opakovaných odberov vôd dlhodobo kontaminovaná. V studniach v okolí bývalého závodu bol potvrdený aj výskyt nebezpečných pesticídov pochádzajúcich z histórie výroby závodu, pričom niektoré z nich sú z dôvodu výrazných negatívnych vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie dnes už zakázané. Pri ukazovateľoch znečistenia pitnej vody ide najmä o koncentráciu jednotlivých znečisťujúcich látok. V niektorých prípadoch boli zistené prekročené stanovené limity kontaminovaných látok až stonásobne. Znečisťujúce látky sa z bývalého areálu dostávajú do zdrojov pitných vôd už pravdepodobne desaťročia, častokrát ide o karcinogénne a inak zdraviu nebezpečné látky. Takáto voda, samozrejme, nie je pitná a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy," uviedol pre ta3.

Podľa jeho slov je voda v okolí areálu Istrochem nevhodná ani na styk s pokožkou, či polievanie záhrad. Znečistenie sa má týkať iba vody pochádzajúcej z domových studní. Pitná voda poskytovaná Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou pochádza podľa Wiezika zo zdrojov, ktoré nie sú kontamináciou z Istrochemu ohrozené.

Pýtali sme sa aj na prekročenie ukazovateľov v okolitých vrtoch, ktoré môžu ohroziť zdravie. "K tejto otázke sa nevieme vyjadriť," povedala Haneszová za Istrochem.

"Istrochem je dlhodobo neriešený problém obrovských rozmerov, ktorý prináša závažné ekologické a zdravotné riziká. Pod areálom bývalého podniku je pôda a voda silne kontaminovaná, znečisťujúce látky sa z areálu bývalého podniku dalej šíria a kontaminujú podzemné vody v okolí. Aktuálne nemáme informácie, kde presne sa znečistenie šíri a v akej miere. Ideálny by bolo urobiť prieskumné vrty v okolí areálu, aby sa zistilo, aká je situácia. Podľa matematického modelu šírenia kontaminácie sú ohrozené lokality Nového Mesta, Ružinova (pozn. red. južne a juhovýchodne od areálu) a Rače – Žabieho Majera. Kontamináciou je v konečnom dôsledku ohrozený Žitný ostrov, ktorý predstavuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe," hovorí Wiezik.

"Taktiež chýba dostatočná informovanosť obyvateľov, ktorí majú v okolí areálu domy alebo záhrady a pre zdroj vody používajú domové studne. Pre týchto obyvateľov je ideálne otestovať si kvalitu vody zo studne a objednať si kvalifikované rozbory vody." dopĺňa Wiezik.

Cena minimálneho kvalifikovaného rozboru podľa vyhlášky sa pohybuje na zhruba 120 eurách. Pri kolaudáciách nehnuteľností, ktoré nemajú iný zdroj pitnej vody ako studňu je povinnosťou rozbor urobiť. Štát tieto výdavky neprepláca a pre viaceré skupiny ľudí je tento rozbor nákladným.

"Hlavným problémom je odkladanie sanácie tejto environmentálnej záťaže, ktorá by spočívala napríklad v odčerpaní toxických látok z vody a pôdy a v realizácii vodotesnej bariéry, ktorá by zamedzila ďalšiemu šíreniu kontaminácie do podzemných vôd. Environmentálna záťaž nebola minulý rok zaradená do novej priorizácie envirozáťaží MŽP SR, kompetentní riešenie sanácie odkladajú na neurčito," vysvetľuje Wiezik.

"Z hygienického hľadiska je zásobovanie pitnou vodou z verejných vodovodov tou najbezpečnejšou formou zásobovania. Voda z verejného vodovodu je pravidelne monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva a spĺňa prísne limitné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré sú určené aj európskymi predpismi," informuje Račková z ÚVZ.

Pri studniach je to inak. "Studne sú súkromným vlastníctvom ich majiteľov a za kvalitu vody v studni zodpovedá samotný majiteľ studne a je na ňom, ako často si dá skontrolovať kvalitu vody. Ak si dal majiteľ studne spraviť vlastný rozbor vody, obdrží Posudok a Protokol s výsledkami o skúške – tam je uvedená nameraná hodnota vyšetrovaného ukazovateľa a tiež limitná hodnota vyšetrovaného ukazovateľa určená vyhláškou, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou (táto vyhláška bude čoskoro nahradená novou vyhláškou MZ SR)," dopĺňa Račková. Ak však namerané hodnota ukazovateľov prekračujú limitnú hodnotu, znamená to, že vzorka vody je nevyhovujúca a nespĺňa hygienické požiadavky na kvalitu pitnej vody stanovené vyhláškou.