Násilník udržiava v moci celú domácnosť, obete sa prispôsobujú jeho náladám, hovorí odborníčka

Napríklad v roku 2019 sa v policajných administratívnych dátach o začatí trestného stíhania nachádzalo 1639 záznamov o trestných činoch súvisiacich s partnerským alebo domácim násilím. Partnerské násilie na ženách tvorilo 44,3 % a partnerské násilie na mužoch 6,6 % záznamov. Ostatné prípady domáceho násilia tvorili 49,1 % záznamov. Aj podľa justičných štatistík bol počet prípadov partnerského násilia a domáceho násilia približne rovnaký. Ešte väčší rodový rozdiel je viditeľný medzi poškodenými osobami a odsúdenými páchateľmi, nakoľko ženy tvorili až 79 % súboru poškodených a 96 % odsúdených boli muži.

Kedy volať políciu

Ako obetiam môže pomôcť ich okolie?

Jednoznačne dôverou v to, čo obeť hovorí. Prekážkou zdôverenia sa je obava, že obeti nik neuverí alebo jej skúsenosť bude zľahčovaná. Pri podozrení, ak obeť o svojej situácii nehovorí, sa môžeme sami pýtať, či je všetko v poriadku. Vždy sa dá povedať: v tvojom správaní som si všimla alebo v jeho správaní som si všimla. Netreba však byť prekvapený, ak nás obeť odmietne, je to jedna z prirodzených reakcií, najmä ak nie je pripravená svoju situáciu riešiť alebo sa za ňu hanbí. V takom prípade je možné rozhovor ukončiť uistením, že podľa nášho názoru je násilie neprijateľné, obeť na ňom nenesie žiadnu vinu, a ak by sa to dialo, sme pripravený pomôcť.

Pre obete tiež môže byť prijateľnejšie, ak políciu zavoláme my a nie ona. Môže to byť pre ňu aj bezpečnejšie. Platí ale, že by o takomto našom kroku mala byť vopred informovaná. Jedinou výnimkou sú prípady, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo – aj pre okolie totiž platí, že v takom prípade je potrebné volať políciu.

V prípadoch, ak obeť hľadá cestu z násilia, má okolie rôzne ďalšie možnosti, ako ju podporiť. Môžeme byť napríklad nápomocní, ak uteká pred násilníkom, naše obydlie môže byť bezpečným miestom pre ňu alebo pre veci, ktoré k úteku potrebuje. Môžeme obeť sprevádzať na inštitúcie, sprostredkovať jej kontakt s pomáhajúcimi profesiami. Môžeme jej tiež pomôcť dokumentovať následky násilia a dôkazy bezpečne uchovávať.

Foto: Profimedia

Aké následky má domáce násilie na obeť?

Viditeľnými sú rôzne zranenia – modriny, tržné rany, zlomeniny a popáleniny a podobne. Menej viditeľné sú následky na psychike, od oslabenia sebavedomia a vyčerpanie až po rôzne príznaky posttraumatickej stresovej poruchy (pozn. red. PTSD). Trauma a dlhodobý stres napokon môžu spustiť aj rad fyzických ochorení, ako sú napríklad abdominálne ťažkosti, astma, srdcové ochorenia a podobne.

V dôsledku násilia sa obete často izolujú od okolia, alebo ich izoluje násilník, čím prichádzajú o zdroje vonkajšej podpory. Dôsledky násilia ich často robia nedôveryhodnými, pretože sa môžu správať vyhýbavo, nie sú schopné jednoznačne reprodukovať, čo sa kedy stalo, prípadne prepadajú v dôsledku násilia závislostiam. Oproti tomu môžu byť agresori navonok šarmantní či prejavovať starosť o to, že ich partnerka nie je v poriadku – tým vopred diskreditujú dôveryhodnosť obete a komplikujú jej i cestu z násilia.

Ako často vás kontaktujú obete domáceho násilia?

Počas roka Národná linka pre ženy zažívajúce násilie prijme 2500 až 2700 hovorov. Medzi volajúcimi prevládajú ženy, ktoré v danom roku kontaktujú linku po prvý raz, býva ich viac ako 400. Na linku sa obracajú aj ženy z predchádzajúcich období, tých býva o niečo viac ako 200. Medzi prijatými hovormi, ktoré sa týkajú násilia sú aj hovory od známych a príbuzných žien zažívajúcich násilie, ktorí kontaktujú linku za účelom získania informácií o možnostiach pomoci žene zažívajúcej násilie v ich blízkom okolí, tých býva ročne do 300.

Ak ste obeťou domáceho násilia a ste ochotná/-ý o tom prehovoriť, neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom e-mailu: dufalad@ta3.com.

Téme domáceho násilia sme sa venovali aj v Žurnáli o 12.00: