LGBTI+ komunita: Od vraždy na Zámockej sa nič nezmenilo. Politici sa vrátili do starých koľají
LGBTI+ komunita sa aj pol roka od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave musí skrývať. Čelí urážkam, vyhrážaniu sa aj hejtu. Namiesto pomoci sa štát zaoberá tým, ako znemožniť právnu tranzíciu a uráža ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou návrhmi zákonov o dôverníkoch či súkromných nadáciách. Aj takto reagujú na situáciu šesť mesiacov od útoku občianske združenia, iniciatívy i členovia LGBTI+ komunity.
Redakcia ta3 sa pýtala dúhových organizácií a členov LGBTI+ komunity na Slovensku, ako sa im po tragédii zmenil život, či sa naplnili prísľuby verejne činných osôb a čo bolo pre nich najväčším sklamaním.
Roman Samotný, majiteľ podniku Tepláreň
Teroristický útok pred Teplárňou spôsobil traumu celej spoločnosti. Ukázal totiž, ako hlboko je skrytá nenávisť, a koľko práce ešte treba spraviť, aby sme boli krajinou, kde dokážeme spolu žiť vo vzájomnej úcte. Hoci mnohí politici a političky sľubovali pomoc, často to zostalo iba pri prázdnych slovách. Namiesto toho, aby spravili správnu vec pre ochranu životov občanov krajiny, radšej ustupujú volebným preferenciám. Aj LGBTI+ ľudia sú pevnou súčasťou slovenských rodín.
Je pre mňa veľkým sklamaním, že sa v parlamente nájde väčšina, ktorá prijíma zákony šikanujúce LGBTI+ ľudí. To nikomu nepomôže. Na druhej strane nedokážu nájsť zhodu, keď sú na stole zákony, ktoré skutočne pomôžu celej krajine. Ako LGBTI+ ľudia však nikam neodchádzame, sme tu totiž doma. Budeme pracovať na tom, aby slovenské rodiny nerozdeľovali všetky tie klamstvá a hoaxy z dezinformačných webov.
Martin Macko, riaditeľ občianskeho združenia Iniciatíva Inakosť
Žiadne viditeľné zmeny nenastali. Neprišlo ani k sľúbeným zmenám v legislatíve. Jedinou pozitívnou zmenou je, že sa polícia viac venuje prípadom násilia motivovaného nenávisťou voči LGBTI+ ľuďom a vyzýva spoločnosť, aby takéto prípady nahlasovali. Zverejnili sme výzvu s názvom Ide nám o život, v ktorej boli vypísané konkrétne opatrenia, ktoré sme požadovali.
Z nich bolo naplnené iba jedno, ktoré sa týka nových usmernení štandardných liečebných postupov pre transrodových ľudí v prípade tranzície. Podpísal ich bývalý minister Lengvarský, no neustále sú spochybňované a v parlamente je teraz predložený zákon, ktorý by úplne zakázal právnu tranzíciu. Jedinú vec, ktorú boli schopní z našich požiadaviek naplniť, sa intenzívne snažia zrušiť. Najväčším sklamaním je oblasť rodinného práva, teda, že neboli schválené páry rovnakého pohlavia.
Róbert Furiel, riaditeľ PRIDE Košice
Podľa môjho názoru sa život LGBTI+ ľudí na Slovensku zhoršil. Prispelo k tomu to, že politici a političky si začali robiť zo životov LGBTI+ ľudí kampaň. Dochádza k bezprecedentnému útoku na trans ľudí, pričom jedna z obetí vraždy pred Teplárňou bol nebinárny človek. Je to pre mňa nemysliteľné a veľmi ťažko pochopiteľné. Možno jediné dva pozitívne momenty sú konzistentný podporný ľudsko-právny postoj prezidentky Zuzany Čaputovej, a prijatie medicínskych štandardov pre tranzíciu, i keď je trpké.
Sľuby sa nenaplnili. Politická reprezentácia nebola schopná za tých šesť mesiacov urobiť nejaký pozitívny posun a dopad na životy LGBTI+ ľudí. Práve naopak, dokázala zhoršiť situáciu a ešte viac ich traumatizovať. Od prvých hodín po tragédii som zažíval veľké sklamanie, ktoré doteraz neprestalo. Od neschopnosti parlamentu prijať aspoň symbolickú právnu úpravu cez neschopnosť politických reprezentácií na čele s premiérom Hegerom jasne deklarovať prísľub k hmatateľnej zmene pre LGBTI+ komunitu, cez nedostatočný, ba až urážlivý návrh ministra Karasa, až po aktuálne nápady a návrhy zákonov v parlamente. Nazval by som to šesť mesiacov konštantného sklamania.
Jana Mičeková, Dúhový PRIDE Bratislava
Vyjadrenie zdieľané na Instagrame Dúhovy PRIDE: Dnes je to pol roka a žiadna náprava neprišla. Ba čo viac, téma sa opäť s ľahkosťou a bez mihnutia oka používa na šírenie neprávd a útokov. Neuvedomujú si (politici, pozn. red.), že zasahujú do životov skutočných ľudí. Na konci všetkých teórií stoja konkrétni ľudia, ktorí majú túžbu sa slobodne nadýchnuť a žiť svoj život.
Naozaj neviem, kde berú toľké sebavedomie, aby svojimi pokrivenými názormi obmedzovali slobodu iných. Bojím sa, že s prichádzajúcimi voľbami budeme svedkami ďalších absurdít a hoaxov, ktorými si rôzne politické strany budú chcieť osloviť svojich voličov. Je preto mimoriadne dôležité odmietnuť takéto strany vo voľbách.
Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko
Vraždenie na Zámockej bolo obrovskou tragédiou. Nebol to však prvý, a žiaľ ani posledný útok na queer ľudí na Slovensku, ktorí dlhodobo čelia ohrozovaniu ich životov a ľudských práv. Len pár dní po streľbe na Zámockej poslanci a poslankyne NR SR odmietli návrh zákona, ktorý by priniesol niekoľko malých, takmer symbolických, zlepšení do života párov rovnakého pohlavia.
Aj napriek tomu, že ide o výsostne odborný dokument, Ministerstvo zdravotníctva SR obnovilo platnosť Odborného usmernenia na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia len v marci, takmer rok potom, čo usmernenie prvýkrát vstúpilo do platnosti, a to celé len v dôsledku toho, že sa do schvaľovania medicínskych procesov zapojila časť politickej reprezentácie s falošnými tvrdeniami a s cieľom démonizovať queer ľudí a umelo z nich vytvárať ohrozenie pre Slovensko.
LGBTI+ ľudia sa stali terčom a verejným nepriateľom aj napriek tomu, že rovnosť práv by majorite nijako neškodila. Z ľudských práv jednej minority sa stal, opäť, predmet predvolebnej diskusie a politického boja. Aj napriek tomu, že sa Slovenská republika členstvom v EÚ a podpisom medzinárodne platných dokumentov zaviazala k ochrane práv pre všetkých, naše politické elity opakovane dokazujú, že tieto hodnoty skutočne nerešpektujú.
Až 87 poslancov a poslankýň v marci tohto roka hlasovalo za zmenu zákona o rodnom čísle, ktorej schválenie by znamenalo znemožnenie právnej zmeny rodu. Táto zmena zákona by nebola drobnou administratívnou zmenou, ale priamo by zasahovala do životov transrodových ľudí, čo by mohlo mať pre mnohých fatálne následky. Výsledok tohto hlasovania považujeme za tragický dôkaz toho, že prísľuby o ochrane práv všetkých ľudí, ktoré zaznievali po útoku na Zámockej od viacerých štátnych predstaviteľov, boli len deklaratívne prejavy solidarity, ktoré sa v praxi nepretavujú do činov.
