Macron po návrate z Číny narazil na nesúhlasné reakcie. Európske štáty chcú pevné väzby na USA
Väčšinou nesúhlasné reakcie vyvolali v Európskej únii slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý po návšteve Číny hovoril o väčšej nezávislosti európskeho bloku na Spojených štátoch. Politici a diplomati mnohých európskych štátov zdôrazňujú, že najmä s ohľadom na vojnu na Ukrajine by sa európske spoločenstvo nemalo vzdávať pevných väzieb na Washington.
Hlavne krajiny východného krídla EÚ podľa analytikov oslovených ČTK vnímajú vzťahy s Čínou optikou ruskej invázie. Macrona verejne podporil iba predseda Európskej rady Charles Michel, podľa ktorého nie je francúzsky líder so svojím názorom osamotený.
Macron po víkendovom návrate z rokovaní v Pekingu v rozhovore s niekoľkými európskymi denníkmi vyhlásil, že Európa by mala znížiť závislosť na Washingtone a nenechať sa vtiahnuť do konfliktu medzi USA a Čínou o autonómii Taiwanu. Európa by sa podľa neho mala usilovať o pozíciu "tretej superveľmoci" a posilniť svoju "strategickú autonómiu".
Spojené štáty sa v posledných rokoch snažia čeliť rastúcemu čínskemu vplyvu a dávajú najavo, že ochránia Taiwan pred možnou snahou Pekingu ostrov vojensky ovládnuť. Americkí politici v tejto veci očakávajú podporu Európy a niektorí z nich na Macronove slová ihneď neľúbo reagovali. Napríklad republikánsky senátor Marco Rubio vyhlásil, že ak sa USA sústredia len na bezpečnostné riziká predstavované Čínou, môžu nechať podporu Ukrajiny iba na pleciach Európy. Washington pritom zohráva vďaka svojim finančným a vojenským kapacitám v podpore Ukrajiny kľúčovú úlohu.
Vedúca úloha po odchode Merkelovej
"Miesto strategickej autonómie navrhujem vybudovať so Spojenými štátmi strategické partnerstvo," povedal v utorok poľský premiér Mateusz Morawiecki krátko pred svojou cestou do Washingtonu. Podobne sa vyjadrili aj politici v ďalších krajinách, napríklad niektorí zákonodarcovia vládnych strán v Česku či Nemecku. Rozruch vzbudil Macronov výrok medzi niektorými bruselskými diplomatmi. Tí mimo záznam hovoria o tom, že francúzsky prezident sa od predminulého odchodu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej snaží prevziať vedúcu úlohu v Európe, počas vojny na Ukrajine ale podľa nich nie je vhodná doba vzďaľovať sa od USA.
Analytici usudzujú, že Európa nie je v otázke vyváženia vzťahu k obom superveľmociam jednotná. Niektorí najmä západoeurópski lídri na čele s Macronom si na rozdiel od USA dokážu predstaviť Čínu v úlohe ázijského hegemóna. "Väčšina vlád strednej a východnej Európy ale musí brať Čínu ako faktor bezpečnostnej politiky, ktorá je úzko previazaná so vzťahmi s Washingtonom," povedal Grzegorz Stec z berlínskej pobočky inštitútu čínskych štúdií MERICS. USA hrajú vedúcu úlohu v Severoatlantickej alianci, ktorej väčšina európskych členov zatiaľ neplní svoje záväzky týkajúce sa výšky výdavkov na obranu.
Šéf únijných summitov Michel v stredu televíznej stanici France Info povedal, že medzi európskymi lídrami sú v otázke nezávislosti od USA "nuansy a citlivé body". EÚ sa však podľa neho aj s ohľadom na nedávnu covidovú pandémiu či odstrihnutie od ruských zdrojov energie proti minulému desaťročiu posúva k autonómii v strategických otázkach. "Myslím, že niekoľko lídrov skutočne uvažuje ako Emmanuel Macron," povedal belgický frankofónny liberál, ktorý je známy svojou názorovou blízkosťou k šéfovi Elyzejského paláca.
