Kamčatku zasypali hrubé vrstvy popola. Na polostrove vybuchla sopka, ohrozuje leteckú dopravu
Silná erupcia sopky Šiveluč na ruskom polostrove Kamčatka na Ďalekom východe, ktorá vyslala oblak popola do výšky niekoľkých kilometrov, predstavuje zvýšené ohrozenie leteckej prevádzky, varoval Kamčatský tím pre reakciu na sopečnú erupciu. Sopečná činnosť by mohla ovplyvniť medzinárodné lety a nízko letiace lietadlá, popol na riedko obývanom polostrove zasypal krajinu aj dediny.
Bolo počuť hrmenie
"Nebo je čierne ako v noci," vysvetlil situáciu na mieste spravodajca ruského denníka Kommersant. Sopka vybuchla na Kamčatke v noci na utorok – necelú hodinu po polnoci miestneho času (pondelok okolo 15:00 SELČ), vrchol erupcie nastal medzi zhruba šiestou až siedmou hodinou ráno (pondelok 20:00 až 21:00 SELČ). Po úbočiach vulkánu sa valili prúdy lávy, ktoré rozpustili sneh a vyvolali varovanie pred bahnotokmi. Ľudia na sociálnych sieťach zverejnili zábery hrozivo vyzerajúceho mraku.
Miestne úrady uzavreli školy v okrese a naliehavo odporučili obyvateľom okolitých dedín, aby zostali doma, pretože popol je pre ľudský organizmus mimoriadne škodlivý. V obci Ključi vzdialenej 47 kilometrov od vulkánu napadlo až 8,5 centimetra sopečného prachu, čo je najviac za posledných 60 rokov.
Mrak popola sa podľa agentúry Reuters rozšíril nad oblasť s rozlohou asi 108-tisíc kilometrov štvorcových, teda väčšou ako Česká republika. Podľa agentúry TASS sa jeho dĺžka pohybovala medzi 250 až 400 kilometrami. Šedý príkrov hlási zo všetkých obcí vzdialených 50 až 70 kilometrov od vulkánu. Kvôli statickej elektrine bolo z vyvrhnutého stĺpca počuť hrmenie.
Zatiaľ nie sú obete
Oblak popola nad sopkou Šiveluč podľa údajov z družíc dosiahol výšku až 20 kilometrov nad morom. Ale sopečná aktivita postupne slabla, napísala ráno štátna agentúra TASS s odvolaním sa na kamčatskú pobočku geofyzikálnej služby Ruskej akadémie vied. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete.
Šiveluč je jedna z najväčších a najaktívnejších sopiek na Kamčatke. Nachádza sa asi 450 kilometrov severovýchodne od jediného väčšieho mesta na polostrove, Petropavlovska-Kamčatského. Už v nedeľu sopka dvakrát vyvrhla stĺpce popola.
Krátko pred utorkovou polnocou kamčatského času (pred 14:00 SELČ) potom podľa serveru Kommersant seizmológovia zaznamenali na Kamčatke zemetrasenie o sile 5,8 stupňa, ktoré malo epicentrum asi 51 kilometrov od mesta Petropavlovsk-Kamčatskij. Zatiaľ nie sú správy o škodách. Podľa ruských vedcov išlo o následné otrasy po zemetrasení z 3. apríla, píše Reuters.
Kamčatka, ktorá leží v severozápadnom cípe Tichého oceánu, patrí k najaktívnejším seizmickým oblastiam sveta. Na polostrove je okolo 200 sopiek, z ktorých je činných 29. Najvyššia z nich - Ključevskaja - dosahuje výšku 4750 metrov. Mohutný vulkán v nedeľu tiež chrlil popol. Odborníci vulkanologického inštitútu pri Ruskej akadémii vied na Ključevskej v nedeľu zaregistrovali až desať erupcií za hodinu.