Špehujú USA svojich spojencov? Čo sa píše v uniknutých utajovaných amerických dokumentoch?
Hovorca Pentagónu v pondelok podľa agentúry AFP povedal, že únik utajovaných amerických vojenských dokumentov predstavuje pre národnú bezpečnosť Spojených štátov závažné riziko.
Skutočnosť, že tieto dokumenty kolujú online, podľa hovorcu amerického ministerstva obrany Chrisa Meaghera predstavuje "veľmi vážne riziko pre národnú bezpečnosť a môže potenciálne podporovať dezinformácie". Uniknuté dokumenty označil za "vysoko utajovaný citlivý materiál". Úniky informácií by mohli ohroziť zdroje amerických spravodajských služieb a tiež poskytnúť Rusku cenné informácie o stave ukrajinských jednotiek. Dokumenty, ktoré sa týkajú partnerských krajín USA, by mohli Washington priviesť do nepríjemnej situácie, najmä pokiaľ ide o možné špehovanie blízkych spojencov.
Čoho sa dokumenty týkajú?
Mnohé z dokumentov, ktoré sú označené ako "tajné" alebo "prísne tajné", sa týkajú vojny na Ukrajine. Jeden z nich poskytuje aktuálne informácie o stave konfliktu na začiatku marca, vrátane ruských a ukrajinských obetí, zatiaľ čo iné sa týkajú situácie na konkrétnych frontoch, napríklad v Bachmute. V dokumentoch je spomenutá napríklad aj protilietadlová obrana Kyjeva, ktorá je kľúčová proti ruským úderom, a medzinárodnú pomoc ukrajinským silám. Uniknuté dokumenty podľa stanice CNN tiež odhaľujú kľúčové slabiny Ukrajiny spojené s výzbrojou a protivzdušnou obranou alebo veľkosť a pripravenosť práporov v kritickej fáze vojny. Niektoré dokumenty tiež zrejme naznačujú, že USA špehujú niektorých svojich spojencov: v jednom z nich je spomenuté, že vedúci predstavitelia izraelskej spravodajskej služby Mossad údajne obhajovali protesty proti kontroverznej reforme súdneho systému v Izraeli.
Ako sú "tajné"?
Materiály sú podľa agentúry Reuters označené stupňom utajenia NONFORN, čo znamená, že ich nemožno poskytnúť zahraničným spravodajským službám. Výnimkou sú materiály označené aj FVEY (čiže Five Eyes; po slovensky "päť očí", čo je aliancia spravodajských služieb zahŕňajúca Austráliu, Kanadu, Nový Zéland, Britániu a USA - poznámka red.). Nie všetky dokumenty sú označené FVEY. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že ten, kto ich vyzradil, mohol byť Američan. Niektoré dokumenty sú navyše označené FISA, čo znamená, že boli zhromaždené na základe zákona o dohľade nad zahraničným spravodajstvom, ktorý upravuje sledovanie elektronickej komunikácie v USA.
Uniknuté materiály predstavujú pre USA závažné riziko. Pentagón nevie, kto ich zverejnil
Sú pravé?
Americkí predstavitelia sa domnievajú, že väčšina materiálov je pravá. Podľa agentúry AFP bol prinajmenšom jeden z dokumentov pozmenený tak, aby naznačoval, že Ukrajina utrpela väčšie straty ako Rusko, zatiaľ čo údajný originál hovorí o opaku. Nie je jasné, ktoré z dokumentov sú plné dezinformácií. Niektoré môžu byť podľa agentúry Reuters súčasťou ruskej dezinformačnej operácie, iné súčasťou amerického plánu, ktorého cieľom je uviesť Moskvu do omylu ohľadom vojnových plánov Kyjeva.
Ako unikli?
Americkí predstavitelia zatiaľ nevedia, ako sa dokumenty dostali na internet. Dokumenty boli zverejnené na rôznych sociálnych sieťach a platformách, vrátane Twitteru, 4Chan (šifrovaná aplikácia pre globálne zasielanie správ Telegram a Twitter) a Discordu, čo je platforma pre okamžité zasielanie správ obľúbená medzi hráčmi. Hoci dokumenty vzbudili širokú pozornosť až v posledných dňoch, investigatívne internetové médium Bellingcat, ktoré sa zaoberá otvorenými zdrojmi, uviedlo, že našlo dôkazy o tom, že sa dokumenty – alebo aspoň niektoré z nich – objavili na sociálnych sieťach už v marci alebo dokonca v januári. Podľa Bellingcatu sa niektoré dokumenty objavili aj na fanúšikovských kanáloch youtuberov a hráčov Minecraftu.
Je možné porovnať terajší únik s minulými?
Únik dokumentov je porovnávaný s únikom diplomatických depeší Spojených štátov, ktorý v rokoch 2010-2011 vykonal server WikiLeaks, či s informáciami o celosvetovom sledovaní telefonickej a elektronickej komunikácie americkými tajnými službami, ktoré v roku 2013 zverejnil Edward Snowden. V porovnaní s týmito únikmi obsahuje ale terajší únik dokumentov podľa denníka The New York Times relatívne nedávne informácie o ruskej invázii na Ukrajinu, ktoré by mohli byť použité proti Ukrajincom, čo predstavuje oveľa závažnejší únik.
Čo je konkrétne v dokumentoch?
Dokumenty sa týkajú širokej škály tém vrátane týchto:
- Ukrajina: v dokumentoch sú podrobnosti o ukrajinských náletoch, zraniteľnosti protivzdušnej obrany či o veľkosti niektorých ukrajinských vojenských jednotiek.
- Ruská žoldnierska Wagnerova skupina: sú tu opisy kontaktov skupiny, vrátane tých v Turecku alebo haitských vládnych predstaviteľov, a tiež informácie o rastúcej prítomnosti organizácie v Mali.
- Francúzsko: podľa jedného z dokumentov má mať Francúzsko vojakov na Ukrajine. To francúzske ministerstvo obrany v nedeľu dementovalo.
- NATO: podľa denníka The Guardian sa v dokumente uvádza, že sa na Ukrajine pohybujú malé kontingenty špeciálnych síl zo štátov NATO. Popri Francúzsku sa má jednať podľa týchto tvrdení o USA, Britániu či Lotyšsko.
- Blízky východ: informácie o iránskych jadrových aktivitách alebo informácie o tom, že Spojené arabské emiráty rokujú s Ruskom o pomoci pri budovaní strediska pre údržbu niektorých zbraní.
- Čína: predpovede, ako by Čína reagovala na ukrajinské údery vo vnútri Ruska, alebo podrobnosti o britských plánoch v indo-pacifickej oblasti.
- Severná Kórea: zmienky o raketových testoch KĽDR a hodnotení posledných severokórejských pokusov.
- Izrael: informácie denníka The New York Times o tom, že velitelia izraelskej tajnej služby Mossad podporovali celoštátne protesty proti izraelskej reforme súdnictva. Izraelská vláda to odmietla.
- Egypt: podľa denníka The Washington Post nariadil egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí vyrobiť 40-tisí c rakiet, ktoré mali byť tajne exportované do Ruska, a to napriek vojne na Ukrajine.
- Južná Amerika: informácie o pláne brazílskych predstaviteľov navštíviť v apríli Moskvu, aby prerokovali plán sprostredkovania na Ukrajine.
- Afrika: zhodnotenie, že Francúzsko bude mať pravdepodobne problémy s dosiahnutím bezpečnostných cieľov v západnej a strednej Afrike.