Bohoslužby od skorého rána. Kresťania na Veľkonočnú nedeľu slávia pamiatku zmŕtvychvstania Krista
Pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorá je základom kresťanskej viery, slávia v nedeľu kresťania na Slovensku i vo svete. Veľkonočná nedeľa nazývaná aj Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka. O tradícii tohto požehnania, ale aj o význame Veľkej noci, kolegovi Martinovi Linhartovi povedal viac gréckokatolícky kňaz a publicista Rastislav Čížik.
Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy robia bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným posvätením jedál.
Podobné obrady budú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá Paschu – Veľkú noc slávi tento rok o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín Paschy – Veľkej noci sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.
Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok nazývaného aj ako Pondelok vo veľkonočnej oktáve (10. 4.).
