Platy poslancov sa znižovať nebudú. Matovičov návrh neprešiel
Plat poslanca Národnej rady SR sa nebude znižovať na výšku priemernej mesačnej mzdy. Parlament odmietol novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR z dielne lídra OĽANO Igora Matoviča, ktorá to predpokladala. Navrhoval, aby k platu mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla podľa návrhu peniaze z príspevku zo štátneho rozpočtu.
V súčasnosti je plat poslanca vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Matovič navrhoval, aby sa plat poslanca znížil trojnásobne. Návrh sa mal týkať aj súčasných poslancov.
Matovič tiež navrhoval, aby bola strana povinná pravidelne zverejniť informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený príspevok k platu zo straníckych peňazí, ako aj jeho výšku a dôvody, pre ktoré by im bol príspevok vyplatený.
Výška poslaneckého platu za rok 2022 bola 3 270 eur. K nemu patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného.
Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostával v roku 2022 ešte 2 180 eur, poslanec z iného kraja mal v minulom roku paušálne náhrady vo výške 2 544 eur.
K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky, tie dostávajú predseda a podpredsedovia parlamentu a tiež predsedovia a podpredsedovia výborov.
Matovič na tlačovej konferencii pripomenul, že hlasovania o znížení platov poslancov, odmene 500 eur či zvýšení mimoriadnej dane pre rafinérie boli testom sociálneho cítenia politikov v parlamente. Tí, ktorí návrh o znížení platov odmietli, si podľa neho myslia, že je správne, aby poslanci mali päťtisícové platy bez ohľadu na to, kto sa snaží a kto nie.
"V parlamente sú desiatky poslancov, ktorí prídu len na hlasovanie, nevykonávajú žiadnu poslaneckú činnosť, len hlasujú, ako im predseda prikáže, aby aj nabudúce boli znova na kandidátke," zdôraznil. Myslí si, že to bol spravodlivý návrh, no už ho nebude opätovne predkladať.
Samosprávam sa finančne pomôže
Samosprávy dostanú celý tohtoročný podiel na dani z príjmov právnických osôb už do konca apríla. Obce tak získajú 171 miliónov eur a vyššie územné celky 73,3 milióna eur. Vyplýva to z novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorú Národná rada SR definitívne schválila.
Parlament rokoval o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, celý tak prerokoval na aktuálnej schôdzi.
Obce, VÚC a nimi zriadené organizácie majú v tomto období povinnosť zaplatiť zvýšené sumy faktúr za energie, pričom pomoc zo štátneho rozpočtu zo schém ministerstva hospodárstva bude nabiehať postupne, konštatovalo v dôvodovej správe Ministerstvo financií SR.
"Na preklenutie obdobia do poskytnutia tejto pomoci a s cieľom zabezpečiť samosprávam potrebnú likviditu na úhradu faktúr navrhuje sa poskytnúť obciam a vyšším územným celkom sumu zvýšenia podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb v roku 2023 už do 28. apríla 2023," uviedol rezort financií. Budúci rok už majú dostávať podiel na dani tradičným spôsobom, každý mesiac jednu dvanástinu.
Samosprávy si tradične rozdeľujú výnos dane z príjmov fyzických osôb. Nárok na podiel dane z príjmov firiem získali na dočasné obdobie rokov 2023 a 2024 po tom, ako parlament schválil zvýšenie daňového bonusu na 140 eur mesačne rovnako na obdobie dvoch rokov. Toto zvýšenie totiž spôsobí výpadky dane z príjmov fyzických osôb.
Novela bude účinná dňom vyhlásenia.
Kontroverzný návrh
V otázke zatvorenia obchodov v nedeľu by sa mohol prijať kompromisný návrh. Napríklad, že by boli zatvorené iba do 16. hodiny a následne by mohli predajne otvoriť pre tých, ktorí si nevyhnutne musia nakúpiť. Myslí si to predseda OĽANO Matovič.
Návrh novely Zákonníka práce, ktorá mala priniesť zatvorenie obchodov väčšinu nedieľ v roku, predložila skupina poslancov viacerých strán, vrátane OĽANO. Parlament ho však nestihol prerokovať do skončenia schôdze v piatok a presunul sa tak na nasledujúcu riadnu schôdzu v máji. Podpora návrhu nie je jednoznačná, so zmenou nesúhlasí predovšetkým SaS.
Matovič zdôraznil, že prieskumy sú v tejto otázke jednoznačné a väčšina ľudí chce, aby obchody boli v nedeľu zatvorené. "Môj osobný názor je, keďže sme si 30 rokov zvykli na to, že obchody sú otvorené, bol by som za rozumný konzervatívno-liberálny kompromis. Napríklad do 16.00 hodiny obchody zavreté a 16.01 by tí, čo nemôžu vydržať, kedy si pôjdu nakúpiť, mohli byť vo svojej predajni a nakupovať," uviedol na tlačovej konferencii v NR SR.
Takýto kompromis by bol podľa lídra OĽANO prvým krokom k tomu, aby sa Slovensko postupne dostalo k rakúskemu či nemeckému štandardu. "Ja by som išiel na to nie až tak úplne radikálne, ale postupne, aby sme sa priblížili úplne zatvoreným nedeliam," dodal.
Kollárov návrh neprešiel
Poslanci Národnej rady SR odmietli novelu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, ktorú predložil Miroslav Kollár (nezaradený). Cieľom novely bolo posilniť tlak na verejných funkcionárov, aby boli nútení poskytovať novinárom informácie.
"Cieľom návrhu zákona je posilnenie povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinnosti bude to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám," píše sa v dôvodovej správe.
Predkladateľ argumentuje prípadmi, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodol neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy.
Následne poslanci uznesením ukončili aktuálnu 88. schôdzu. Neprerokované body programu presunuli na ďalšie riadne rokovanie, ktoré sa má začať v máji.