Ako dostať Európu na Mesiac? Neprespite ďalší technologický boom, apelujú odborníci
Európa musí vyvinúť svoje vlastné nezávislé prostriedky na to, aby mohla dostať astronautov do vesmíru. Inak európske krajiny riskujú, že zmeškajú ďalší veľký technologický boom, varuje panel odborníkov, ktorého správu si objednala Európska vesmírna agentúra.
Panel poukázal na niektoré z dramatických zmien, ktoré sa práve dejú v USA. Tvrdí, že nové a efektívnejšie spoločnosti s veľmi agresívnou stratégiou sú dôvodom týchto zmien. Firmy sú podľa skupiny podporované komerčne orientovanými vládami, ale aj súkromným kapitálom. Za najlepší príklad panel považuje kalifornskú spoločnosť Elona Muska – SpaceX, ktorej opätovne použiteľné rakety premenili trh s cestovaním do vesmíru.
"Pred desiatimi rokmi vlastnila Európa až 50 percent trhu s vesmírnymi štartmi. Dnes sme takmer mimo neho," komentoval člen HLAG Cédric O, bývalý štátny tajomník pre digitálny sektor vo Francúzsku.
Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher uznal, že politiku agentúry je potrebné upraviť. Jednou zo zmien má byť princíp s názvom "geo-návratnosť", v rámci ktorého členské štáty dostanú naspäť investície, ktorými prispeli na projekty agentúry. Rozdeľovať výrobu do viacerých krajín nie je nevyhnutne najlepší spôsob, ako vyvinúť produkty, ktoré sú konkurencieschopné, argumentuje skupina. Je to podľa nej jeden z dôvodov, prečo sa ceny európskych rakiet Ariane nemôžu rovnať cenám rakiet SpaceX.
„Začnem diskusiu s členskými štátmi o tom, aké úpravy týkajúce sa geo-návratnosti môžeme urobiť, najmä tvárou v tvár "novému vesmíru". Nový vesmír totiž priniesol nové pravidlá a ESA by ich mala ovládať,“ povedal Aschbacher pre BBC News. Krajiny ako USA a Čína však investujú vysoké sumy do oblasti výskumu ľudských vesmírnych letov. Americká vesmírna agentúra NASA každý rok na túto jednu kategóriu použije ekvivalent celého ročného rozpočtu ESA – približne sedem miliárd eur.
Ak by Európa podporila nezávislý komerčný program na získanie vlastných astronautov, ktorí by cestovali do vesmíru – ako to navrhuje panel – vyžadovalo by si to veľkú investíciu. Cena sa môže zdať odstrašujúca, ale je potrebné ju dať do kontextu, povedal Chris Rapley z University College London, ďalší člen HLAG.
"Som presvedčený, že náklady za nečinnosť – sociálne, politické a ekonomické – sú vyššie ako náklady za angažovanosť. Európsky občan na podporu vesmírneho úsilia zaplatí 1,5 eura ročne. Zdvojnásobenie tejto sumy by nám umožnilo naozaj konať," povedal. ESA má momentálne 22 členských štátov, z ktorých najviac do agentúry prispievajú krajiny ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Veľká Británia.