V Rusku je nedotknuteľný, aj keď má na krku zatykač. Čaká niekedy Putina vojnový súd?
Hoci Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina, neznamená nič viac ako prvý krok vo veľmi dlhom procese. Súd je jednoznačne presvedčený, že existuje dostatok dôkazov na jeho obvinenie z vojnových zločinov na Ukrajine.
Naozaj sa Putin postaví pred súd?
V súčasnosti tomu bránia minimálne dve veľké prekážky. Prvou je, že Rusko neuznáva jurisdikciu ICC. Súd bol zriadený v roku 2002 zmluvou známou ako Rímsky štatút. Tento štatút stanovuje, že je povinnosťou každého štátu vykonávať svoju vlastnú trestnú jurisdikciu nad osobami zodpovednými za medzinárodné zločiny. ICC môže zasiahnuť len tam, kde štát nie je schopný alebo ochotný vykonať vyšetrovanie a stíhať páchateľov.
S jeho dodržiavaním súhlasilo celkovo 123 štátov, existujú však niektoré významné výnimky, ktoré zahŕňajú aj Rusko. Niektoré krajiny, vrátane Ukrajiny, zmluvu podpísali, no neratifikovali ju. Úplný zoznam krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, si môžete pozrieť tu.
Druhou prekážkou je, že hoci sa niektoré súdne konania uskutočňujú bez obžalovaného, tu to neprichádza do úvahy. ICC nevykonáva súdne konania v neprítomnosti stíhanej osoby.
Kto už čelil takémuto procesu?
Myšlienka súdiť ľudí za zločiny proti ľudskosti predchádza existenciu ICC. Začalo sa to v roku 1945 po druhej svetovej vojne Norimberským procesom, ktorý sa konal s cieľom potrestať kľúčových členov hierarchie v nacistickom Nemecku za holokaust a iné zverstvá, ktoré spáchali.
Medzi nimi bol aj zástupca nacistického vodcu Adolfa Hitlera Rudolf Hess, ktorý bol odsúdený na doživotie, no v roku 1987 spáchal samovraždu. Samozrejme, Putin v skutočnosti nebol obvinený zo zločinov proti ľudskosti, aj keď americká viceprezidentka Kamala Harrisová tvrdila, že by mal byť.
A ak by bol, predstavovalo by to ďalšiu právnu dilemu. Ako podľa BBC hovorí Organizácia Spojených národov, "zločiny proti ľudskosti ešte neboli kodifikované v osobitnej zmluve medzinárodného práva, a to na rozdiel od genocídy a vojnových zločinov, hoci existujú snahy, aby sa tak stalo".
Usvedčiť obvinených z vojnových zločinov sa však pokúšali iné orgány. A to napríklad Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, organizácia OSN, ktorá existovala v rokoch 1993 až 2017. Za ten čas odsúdila a poslala za mreže 90 ľudí. Pravdepodobne najznámejší z obvinených, bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič, zomrel vo väzbe v roku 2006 na infarkt.
Pokiaľ ide o samotný ICC, ten zatiaľ okrem Putina obvinil 40 osôb, všetky však pochádzajú z afrických krajín. Z toho 17 ľudí bolo zadržaných v Haagu, 10 bolo odsúdených za zločiny a štyria boli spod obžaloby oslobodení.
Čo to znamená v kontexte vojny?
Zatykač je vnímaný ako signál medzinárodného spoločenstva, že to, čo sa deje na Ukrajine, je v rozpore s medzinárodným právom. Súd tvrdí, že dôvodom zverejnenia týchto zatykačov je, že tieto zločiny pokračujú. No snaží sa nimi odradiť od konania ďalších trestných činov.
Rusko však doteraz reagovalo iba odmietavo a zatykače považuje za nezmyselné. Kremeľ v skutočnosti popiera, že by jeho sily spáchali na Ukrajine akékoľvek zverstvá a Putinov hovorca Dmitrij Peskov označil rozhodnutie ICC za "poburujúce a neprijateľné“.
Tvárou v tvár takémuto vzdoru sa zdá nepravdepodobné, že činy ICC budú mať nejaký vplyv na ruskú vojnu na Ukrajine.