O pápežovom úmysle nemuseli vedieť ani jeho najbližší

Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi súčasne zdôraznil, že pápežov odchod nesúvisí so žiadnym konkrétnym ochorením, ale len s pokročilým vekom. Benedikt XVI. podľa Lombardiho dospel k rozhodnutiu o svojom odchode v priebehu posledných mesiacov, a to sám a slobodne, bez akýchkoľvek vonkajších tlakov a plne v súlade s cirkevným právom.

Pápež sa - ako uviedol Lombardi - zrejme rozhodol odísť ešte pred veľkonočnými sviatkami, počas ktorým by musel absolvovať množstvo oficiálnych podujatí. Hovorca v tejto spojitosti poprel špekulácie o tom, že by rezignácia bola dôsledkom ťažkostí pri výkone pontifikátu, alebo že by mohla viesť k rozštiepeniu alebo neistote v cirkvi.

Podľa Lombardiho slov pápež bezprostredne po 28. februári odíde do letného sídla neďaleko Ríma a následne sa uchýli do bývalého kláštora vo Vatikáne. Nemá pritom v úmysle zúčastniť sa voľby novej hlavy katolíckej cirkvi, ktorá sa pravdepodobne uskutoční do konca marca.

Pápežov o štyri roky starší brat Georg Ratzinger pre agentúru DPA potvrdil, že za rozhodnutím Benedikta XVI. sú zdravotné problémy súvisiace s vysokým vekom.

Podľa Georga mal jeho brat čoraz väčšie problémy s chodením a lekári mu odporúčali, aby sa vzdal cestovania na dlhšie vzdialenosti. Zdôraznil, že pápež svoje rozhodnutie zvažoval už niekoľko mesiacov, a že jeho odchod je výsledkom prirodzeného procesu. "Dolieha na neho vek. Môj brat chce v tomto veku viac odpočívať," konštatoval Georg.

Joseph Ratzinger bol za v poradí 265. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi zvolený 19. apríla 2005, pričom nahradil zosnulého predchodcu Jána Pavla II. Svoje prekvapivé rozhodnutie oznámil dnes počas verejného kardinálskeho konzistória v Ríme. Jeho rezignácia nadobudne platnosť 28. februára o 20.00 h SEČ.

Podľa agentúry AP sa Benedikt XVI. stane prvým pápežom po takmer 600 rokoch, ktorý sa vzdá úradu. Posledným pápežom, ktorý sa odhodlal k takémuto kroku, bol v roku 1415 Gregor XII. v snahe vyriešiť spor medzi dvoma uchádzačmi o pápežstvo.

Pápeža volia na celý život

Pápeža volí zbor kardinálov (konkláve) na celý život, cirkevné právo však nevylučuje ani jeho odstúpenie. Hlava katolíckej cirkvi nemusí v tomto prípade uviesť nijaké dôvody, jej odstúpenie nesmie ani nikto prijať. Podstatné však je, aby pápež prijal rozhodnutie odstúpiť úplne dobrovoľne. Takéto sú zásady kánonického práva (Can.332 §2), ktoré v roku 1983 zreformoval Ján Pavol II.

Konkláve, na ktorom kardináli volili nového pápeža, sa začalo 18. apríla 2005. Kolégium kardinálov zvolilo 19. apríla 2005 nemeckého kardinála Josepha Ratzingera za 265. pápeža v histórii katolíckej cirkvi. Nástupcu zosnulého Jána Pavla II. inaugurovali 24. apríla 2005.

Zvolenie 265. pápeža oznámil čílsky kardinál Jorge Arture Medina Estivez tradičnou formulou "Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam" (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža). Išlo o jednu z najrýchlejších volieb hlavy katolíckej cirkvi v poslednom storočí. Pápeža Pia XII. zvolili v roku 1939 v treťom hlasovaní za jeden deň, Jána Pavla I. v roku 1978 po štyroch hlasovaniach. Ratzingera zvolili kardináli po štyroch alebo piatich hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí.

Nemecký kardinál Joseph Ratzinger po svojom zvolení za pápeža prijal pápežské meno Benedikt XVI. Zvolil si ho po Benediktovi XV., ktorý nastúpil na Petrov stolec v roku 1914. Voľba pápežského mena je čisto osobným rozhodnutím pontifika. Každá hlava rímskokatolíckej cirkvi chce totiž svojím menom signalizovať svoj program.

Od roku 1059 majú výhradné právo voliť pápeža kardináli. Toto právo je od roku 1970 podmienené vekom – kardináli, ktorí dovŕšili vek 80 rokov, strácajú právo voľby v prípadnom konkláve. Rozhodol o tom prostredníctvom apoštolského listu motu proprio pápež Pavol VI., ktorý tiež definoval miesto východných patriarchov v kardinálskom zbore a stanovil maximálny počet členov kardinálskeho zboru s právom voľby v konkláve na 120.

Kardinálske kolégium je najdôležitejším poradným grémiom pápeža. Počet jeho členov sa v priebehu dejín menil, v minulosti bol oveľa nižší ako dnes – napríklad v období od 12. do 15. storočia nepresahoval tri desiatky. V roku 1586 ho pápež Sixtus V. stanovil na 70. Tento záväzný počet zrušil až pápež Ján XXIII. v roku 1958. V minulosti pozostával kardinálsky zbor zväčša z Európanov, najmä Talianov. Až po Druhom

Vatikánskom koncile sa rozšíril aj o zástupcov iných kontinentov.
V prípade, že voľba nového pápeža je úspešná, rozozvučia sa zvony na Bazilike sv. Petra a zo Sixtínskej kaplnky vychádza biely dym. Kardináli oznámia svetu, že vybrali nového nástupcu, keď nechajú zhorieť hlasovacie lístky s dodatočnou látkou, ktorá dym sfarbí na bielo. Ak sa počas hlasovania nedohodnú, z kaplnky vychádza čierny dym.

Najdlhšie zasadalo konkláve v roku 1268 v talianskom meste Viterbo, keďže trvalo dva roky, deväť mesiacov a dva dni. Kardináli neboli schopní dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu aj po tom, čo im výrazne znížili zásoby jedla. Keď pobúrení obyvatelia mesta začali rozoberať strechu nad volebnou miestnosťou, kardináli konečne zvolili za pápeža Gregora X. v septembri 1271, pretože členovia konkláve sa obávali návalu prvých jesenných dažďov.

Aj konkláve v roku 1314 v juhofrancúzskom Carpentras bolo dramatické. Netrpezlivý dav vtedy podpálil biskupské sídlo, kde sa zišli kardináli, ktorí sa následne dali na útek. Koncom roku 1316 zamkol princ Philip členov konkláve do dominikánskeho kláštora v Lyone. Po 40 dňoch bol 7. augusta 1316 konečne zvolený pápež Ján XXII.
Voľba Pia XII. v roku 1939 trvala 20 hodín a teda sa ráta medzi najkratšie v histórii.

Dňa 13. decembra 1294 sa po piatich mesiacoch vzdal svojho postu Celestín V., pretože cítil, že nové povolanie nezvládne. Cirkevní historici hovoria o nápadnom čudákovi, ktorý skoro vôbec neovládal latinčinu. Kardináli si ho zvolili len kvôli tomu, že sa počas skoro dvojročného rokovania nedokázali zhodnúť na inom kompetentnom kandidátovi. Po svojom odstúpení sa Celestín uchýlil do kláštora.

Iní historici tvrdia, že Celestína donútil odísť jeho nástupca Bonifác VIII. a poslal ho do kláštorného vyhnanstva, kde Celestín umrel. Už v prvých storočiach prenasledovali pápežov vo vzájomnom súperení o moc rímski cisári a vyháňali ich do exilu. Dejiny priznávajú aj to, že niekoľko pápežov bolo zavraždených.

Pápež Benedikt XVI. 26. júna 2007 zmenil pravidlá voľby nového pápeža, pričom sa vrátil k tradičnému systému, na základe ktorého nového pontifika v rámci hlasovania musia podporiť najmenej dve tretiny kardinálov. Tradičný systém voľby najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi zmenil v roku 1996 pápež Ján Pavol II. Zmena spočívala v tom, že na zvolenie hlavy katolíckej cirkvi stačila absolútna väčšina hlasov, ak sa kardináli na osobe nového pápeža nevedeli dohodnúť ani po viac dní trvajúcom hlasovaní.