Poslanci v stredu rokovali o katastrálnom zákone i zmene rodného čísla
Poslanci pokračujú už šiesty deň v programe 88. schôdze národnej rady. O čom konkrétne v stredu budú rokovať, povedal kolega Braňo Král.
Poslanci Národnej rady SR otvorili 6. rokovací deň aktuálnej 88. schôdze diskusiou o vládnom návrhu novely katastrálneho zákona. V úvode dňa majú v programe viacero návrhov z dielne dočasne povereného vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina).
Návrh zavádza na základe požiadavky Ministerstva kultúry a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR evidovanie ruín ako kultúrnych pamiatok. Podrobnejšie tiež upravuje právne postavenie a kompetencie katastrálnej inšpekcie, precizuje a dopĺňa právnu úpravu katastrálnych konaní. Dopoludnia sú termínované aj body poslancov zo Sme rodina. Ide o návrhy súvisiace s reformou stavebnej legislatívy.
Zápisnice z volieb
Obce by mohli byť povinné zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku na internete. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva z dielne poslanca Eduarda Kočiša (nezaradený), ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Zápisnice by podľa návrhu mali byť verejne prístupné komukoľvek. Poslanec v návrhu žiada, aby sa zo zápisníc dalo môcť robiť výpisy, odpisy a fotokópie, napríklad na vyžiadanie pre členov týchto komisií. Zároveň by podľa návrhu mal byť Štatistický úrad SR povinný zverejňovať zápisnice okresných volebných komisií.
Poslanci zároveň odmietli novelu Ústavy SR od Miroslava Suju a Eduarda Kočiša, ktorou chceli zaviesť povinnosť predsedu NR SR vyhlásiť parlamentné voľby do 14 dní od vyslovenia nedôvery vláde.
Katastrálne konanie
Právne postavenie a kompetencie katastrálnej inšpekcie sa má od budúceho roka podrobnejšie upraviť. Zároveň sa má precizovať a doplniť úprava katastrálnych konaní. Vyplýva to z vládneho návrhu novely katastrálneho zákona z dielne povereného podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina), ktorý Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.
Cieľom návrhu je reflektovať niektoré otázky aplikačnej praxe a upraviť vzťahy v súlade s identifikovanými potrebami adresátov právnej úpravy. Na základe požiadavky Ministerstva kultúry (MK) a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR má napríklad priniesť evidovanie ruín ako kultúrnych pamiatok.
Novelou by sa mal zjednodušiť návrh na začatie katastrálneho konania v listinnej podobe. Podrobnejšie sa má upraviť konanie o zázname, precizovať sa má tiež úprava konania o poznámke. Bližšie by sa malo upraviť prešetrovanie údajov katastra a ustanoviť lehota na toto prešetrenie.
"V súvislosti s prístupom k údajom katastra prostredníctvom katastrálnych portálov sa zavádza povinná bezplatná registrácia za účelom plnenia povinností vyplývajúcich z právnych predpisov upravujúcich nakladanie s osobnými údajmi a za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov osôb evidovaných v katastri, ako aj za účelom zabránenia zneužívania údajov katastra," priblížil predkladateľ v dôvodovej správe. Údaje z tejto registrácie by sa mali používať aj pre potreby orgánov činných v trestnom konaní.
Návrh prináša tiež nové skutkové podstaty priestupkov a porušenia poriadku na úseku katastra nehnuteľností. Zavádza aj oprávnenie pre Ministerstvo financií (MF) SR získavať a používať údaje evidované v informačnom systéme katastra nehnuteľností na riadny výkon centrálnej evidencie majetku alebo jej zmeny.
V súvislosti s nadobúdaním nehnuteľností cudzími štátmi by sa mala zaviesť povinnosť skúmať v konaní o návrhu na vklad udelenie predchádzajúceho súhlasu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR a Slovenskej informačnej služby (SIS) na nadobudnutie nehnuteľnosti cudzím štátom. "V prípade dobrovoľnej dražby môže byť cudzí štát účastníkom dražby nehnuteľných vecí taktiež len s predchádzajúcim súhlasom MZVEZ a SIS," doplnil predkladateľ. Väčšina zmien má byť účinná od 1. januára 2024, časť z nich potom od 1. júla 2024.
V apríli sa stretnú česká a slovenská vláda. Spoločne budú rokovať o spolupráci aj o Ukrajine
Vdovský dôchodok
Vdova po policajtovi alebo vojakovi by mohla mať nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas dvoch rokov od úmrtia manžela. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z dielne Martina Čepčeka (nezaradený), ktorú poslanci posunuli do druhého čítania. Obdobie vyplácania vdovského dôchodku by sa malo podľa návrhu predĺžiť z jedného na dva roky po úmrtí manžela. Po uplynutí tejto doby by mohla mať vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku aj v prípade, ak dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno nezaopatrené dieťa.
Čepčekovi prešla do druhého čítania aj novela Civilného sporového poriadku. Navrhuje v nej, aby sa zakotvila lehota na vydanie uznesenia k náhrade trov konania, a to v trvaní 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol nárok na náhradu trov konania účastníkovi priznaný.
Plénum zároveň odmietlo návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorý predložil takisto Čepček. Žiadal v ňom zvýšiť informovanosť žien o aktuálnom vývoji ich tehotenstva pred vykonaním umelého prerušenia tehotenstva. Chcel, aby sa obrazový záznam zo sonografického vyšetrenia zaradil medzi informácie poskytované pri umelom prerušení tehotenstva. Novelou chcel tiež presadiť zákaz propagácie a reklamy potratov.