Putin si prezrel okupované územia na Ukrajine, navštívil aj zdevastovaný Mariupol
Ruský prezident Vladimir Putin navštívil okupované ukrajinské mesto Mariupol, ktoré sa stalo symbolom ukrajinského odporu, než ho Rusko po tuhých bojoch vlani v máji ovládlo. Do prístavného mesta Putin priletel vrtuľníkom onedlho po tom, čo v sobotu navštívil polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Prezident podľa agentúry TASS zavítal aj do Rostova nad Donom na juhozápade Ruska, kde sa stretol s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Je to prvýkrát, čo ruský prezident navštívil okupované územia, ktoré sa vlani v septembri rozhodol v rozpore s medzinárodným právom pripojiť k Rusku. Západné médiá pripomínajú, že Putin ako vrchný veliteľ ruských ozbrojených síl sa tak dostal zatiaľ najbližšie k frontu, ktorý až doteraz nikdy nenavštívil. Podľa agentúry TASS to bola Putinova prvá návšteva Donbasu, o ktorý sa bojuje od roku 2014.
Tlačové oddelenie Kremľa o Putinovej ceste informovalo v nedeľu ráno a návštevu do Mariupolu označilo za "pracovnú cestu", na ktorej si ruský prezident prezrel niekoľko štvrtí mesta, bavil sa s miestnymi obyvateľmi a tiež navštívil jednu rodinu v jej domove. Podľa prezidentovho hovorcu išlo o spontánne rozhodnutie, ktoré nebolo v pláne.
Po Mariupole sa Putin podľa hovorcu Dmitrija Peskova premiestňoval v aute, ktoré sám riadil, nesprevádzal ho žiadny konvoj. V boji vážne zničenom Mariupole, ktorý mal pred vojnou takmer 450-tisíc obyvateľov, si v sprievode vicepremiéra Marata Chusnullina prezrel aj budovu filharmónie, ktorá však nemá nič spoločné s miestnym divadlom. V ňom po minuloročnom nálete ruských síl zahynuli podľa Kyjeva stovky ľudí.
"Zločinci sa vždy vracajú na miesto svojich zločinov. Organizátor vrážd tisícok mariupolských rodín prišiel obdivovať ruiny a masové hroby," napísal na twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Putinovi zároveň vyčítal cynizmus a to, že ho netrápia výčitky svedomia. Ukrajinské ministerstvo obrany na twitteri napísalo, že sa Putin prikradol do Mariupolu ako zlodej pod rúškom noci: je to bezpečnejšie a temnota mu tiež umožňuje zvýrazniť to, čo chce ukázať. Mesto, úplne zničené jeho armádou, a niekoľko preživších obyvateľov udržuje ďaleko od zvedavých očí, napísalo ukrajinské ministerstvo.
Ukrajinské úrady zriadili mariupolskú filharmóniu v niekdajšom dome kultúry ako protiváhu k budove filharmónie v Donecku, ovládnutom proruskými separatistami. V bojoch takmer neutrpela. Podľa pôvodného zámeru ruských okupantov sa v nej mal konať súdny proces s ukrajinskými obrancami Mariupolu. Súd sa však nekonal, pretože Putin prikázal zajatých vojakov z pluku Azov vymeniť za ukrajinského oligarchu Dmitrija Medvedčuka, uviedla na svojom webe ruská redakcia BBC. Po niekoľkých hodinách od oznámenia návštevy sa v štátnych médiách objavilo video s Putinom v Mariupole, ktoré ukrajinské médiá označili za podivné a vyjadrili o celej návšteve pochybnosti. Podľa serveru Vjorstka ale zábery skutočne zachytávajú sídlisko Nevskij, ktoré bolo dokončené vlani v októbri.
V krymskej metropole Sevastopole si Putin v sobotu prezrel novootvorenú školu umenia a detské voľnočasové centrum. Skutočnosť, že sa ukázal práve na týchto miestach, možno podľa agentúry AP vnímať ako snahu odpovedať na krok Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý naň v piatok vydal zatykač kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných území, a to aj z Mariupolu, do Ruska. K zatykaču sa Putin doteraz nevyjadril, ale jeho cestu možno podľa agentúry Reuters hodnotiť ako demonštráciu pripravenosti pokračovať vo vojne.
Cesta predchádzala trojdňovej návšteve čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga v Rusku, ktorá začína v pondelok a bude prvá od vypuknutia vojny na Ukrajine. Podľa AP sa očakáva, že čínsky prezident poskytne Putinovi významnú diplomatickú podporu v jeho konfrontácii so Západom.
"Číne je vcelku úplne jedno, či front prechádza o 100 kilometrov viac na západ alebo 100 kilometrov na východ a čia vlajka veje nad Bachmutom. Pre Čínu je dôležité, aby vojna neviedla k zrúteniu terajšieho režimu v Rusku a neviedla k ustanoveniam prodemokratickej a prozápadnej v Moskve. Vzhľadom na to, že je to zatiaľ málo pravdepodobné, nemá pre Peking zmysel podnikať nejaké rázne kroky," povedal BBC Alexander Gabujev z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.