Ako je to s minimálnou mzdou? Asociácia analytikov tvrdí, že jej zvýšenie nezabezpečuje dôstojný život
Asociácia sociálno-ekonomických analytikov (ASEA) apeluje, že slovenská minimálna mzda aj napriek jej zvýšeniu nezabezpečuje dôstojný život. Uviedol to zakladateľ ASEA, odborár a socioekonomický analytik Ján Košč.
Od začiatku januára stúpla minimálna mzda na 700 eur mesačne, respektíve na 4,023 eura za hodinu. Na výške minimálnej mzdy sa prvýkrát v histórii dohodli odbory a zamestnávatelia, uviedol Košč. Dodal, že ak by nedošlo k dohode medzi Konfederáciou odborových zväzov (KOZ) SR a zamestnávateľmi, výška minimálnej mzdy by sa stanovila na 691 eur podľa vzorca v zákone.
"V prvom rade sme sa dokázali dohodnúť bez akýchkoľvek politických vplyvov," uviedla prezidentka KOZ Monika Uhlerová. "V najbližšom období vidím ako dôležité otvárať koncept dôstojnosti v rámci diskusií o minimálnej mzde a začať seriózne hovoriť o takzvanej dôstojnej minimálnej mzde," dodala.
Slovenská minimálna mzda je nielen jedna z najnižších v Európskej únii (EÚ), ale aj jej kúpyschopnosť je jedna z najnižších, upozornil Košč na základe analýzy minimálnych miezd v EÚ, ktorú vydal nemecký inštitút ekonomického a sociálneho výskumu WSI Nadácie Hansa Böcklera.
Minimálna mzda SR je piata najnižšia spomedzi porovnávaných krajín EÚ, spresnil analytik podľa porovnania nominálnej hodinovej minimálnej mzdy. Z hľadiska výkonu ekonomiky a pridanej hodnoty SR predbiehajú aj krajiny, ktoré sú na tom horšie než Slovensko.
Avšak na základe výšky hodinovej minimálnej mzdy, upravenej cez paritu kúpnej sily (PPS), čiže pri zohľadnení kúpyschopnosti v jednotlivých krajinách sa výška minimálnej mzdy SR (4,25 eura) prepadla ešte viac a tohto roku je druhá najhoršia, pred Bulharskom (4,12 eura), upozornil odborár. SR v hodinovej minimálnej mzde v parite kúpnej sily spomedzi krajín mimo EÚ dobehlo aj Severné Macedónsko (4,74 eura) a Srbsko (4,21 eura).
"Verejná diskusia o mzdách je tu zásadne zlá," zhodnotil Košč. Uviedol, že v posledných rokoch je výpočet parity kúpnej sily pre Slovensko spochybňovaný z dôvodu zmeny vo výpočte. Analytik dodal, že aj keby sa zobrali do úvahy výpočty Inštitútu finančnej politiky, o akú veľkú odchýlku by mohlo ísť, tak sa dá predpokladať, že prepad Slovenska v rebríčku by nastal aj tak a namiesto druhého miesta by SR bola na tretej až štvrtej priečke.
Z analýzy inštitútu Nadácie Hansa Böcklera vyplýva podľa Košča aj fakt, že hoci pri raste minimálnej mzdy na Slovensku zneli výstrahy, že podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde narastie na rekordné a neudržateľné hodnoty, tak ani v podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde, ani v podiele minimálnej mzdy na mediáne SR nevyčnieva.
Štúdia sa venuje aj rastu reálnych miezd v EÚ. Slovensko je v prvej trojici krajín, kde došlo k poklesu reálnych miezd. Na Slovensku klesli o 3,4 %, v Česku o 6,2 % a v Estónsku o 6,7 %, uzavrel Košč.