ROZHOVOR: Sankcie by sa nemali vzťahovať na humanitárnu pomoc, cenu zaplatia Afganci, hovorí odborník

Za ten čas, čo ste v Afganistane, evidujete zhoršenie podmienok, napríklad prehĺbenie biedy alebo nezamestnanosti? Čo za tým je?

Na jednu stranu áno. Počet podvyživených detí, ktoré evidujeme v našich zdravotníckych zariadeniach, je za posledné dva roky väčší, než bol predtým. Dáta je potrebné vnímať v kontexte. Ono je to do veľkej miery tým, že prestala vojna. Tým pádom sú bezpečnejšie cesty a ľudia sa môžu dostať do nemocníc alebo iných zdravotníckych zariadení a my ich môžeme následne evidovať v našich dátach. Nie je to úplne tak, že v Afganistane je teraz viac podvyživených detí, než ich tu bolo za obdobie republiky. Teraz sa môžu dostať do nemocníc a my ich tým pádnom máme v našich číslach. Preto je potrebné ich vnímať trošku v širšom kontexte, napriek tomu to nechcem moc trivializovať. Humanitárna kríza je enormná a je to vidieť.

Keď z Afganistanu odišli americkí vojaci, moc v krajine prevzal Taliban. Ako sa odvtedy zmenila bezpečnostná situácia v krajine?  

Bezpečnostná situácia má inú dynamiku. Všeobecne môžeme povedať, že Afganistan je o niečo bezpečnejší než počas vojny. To však neznamená, že žiadne bezpečnostné riziká neexistujú. Interné tenzie medzi Talibanom a miestnou odnožou Islamského štátu sú veľké. Útoky zo strany Islamského štátu na infraštruktúru, ktorú má pod kontrolou súčasná vláda, sa dejú viac-menej denne. Či už je to v hlavnom meste Kábul, alebo v jednotlivých provinciách. To sa, samozrejme, podpisuje na dostupnosti lekárskej starostlivosti, pretože nie všade boje ustali. Nie je to tak, že by sa tu vôbec nebojovalo, bojuje sa, ale menej, a bojujú medzi sebou iní aktéri.

Kde presne pôsobíte vy a ako sa vám funguje v Afganistane?

Pôsobím všade tam, kde je to potrebné. Aktuálne sa nachádzam v Kábule, kde je naša koordinačná kancelária, ktorá administratívne spracuje všetky projekty. Tých projektov je sedem, v rovnakom počte provincií. Čo sa týka zdravotníckych aktivít, ktorým sa venujem, tak primárne sa to týka podvýživy, zároveň máme aktivity na liečbu tuberkulózy a jej rezistentné formy, venujeme sa chirurgii či starostlivosti o matku a dieťa po pôrode. Ja som v akejkoľvek oblasti, z ktorej chceme poskytovať nejaké svedectvo, prípadne verejne komunikovať to, čo tam vidíme.

Čítajte viac

Biden pri príležitosti MDŽ upozornil na ohrozené práva žien a dievčat vo svete

Afganky sú podľa údajov OSN najviac utláčané ženy na svete. Ich situácia sa zhoršila po nástupe Talibanu k moci. Bránia im vzdelávať sa, pracovať, segregujú ich. Mnohí by mohli argumentovať, že ženy v Afganistane sú zvyknuté na iné pomery. Z vášho pozorovania - čo vidíte ako najhorší problém z hľadiska ženských práv?

Keď sa o tejto téme rozprávam s kolegyňami, často zmieňujú neistotu, ktorá pramení práve z tých reštrikcií. Dôležitá vec, ktorú je potrebné povedať, je to, že zhruba desať percent domácností v Afganistane živia práve ženy. Je to z toho dôvodu, že muža zabila práve vojna alebo sú nejakým spôsobom zmrzačení a nemôžu si nájsť prácu. V období, keď Taliban implementuje reštrikcie, ktoré súvisia s tým, že sa ženy nemôžu vzdelávať, prípadne si nájsť prácu v určitom sektore, je ten tlak obrovský. Boja sa, že prídu o príjem, a ak sa tak stane, nebude nikto, kto by živil ich rodinu. Neistota je veľká a podpisuje sa to na ich psychickom zdraví. To je vec, ktorú zmieňujú najčastejšie a tiež, v čom spočíva rozdiel oproti tomu, aká situácia tu bola v predchádzajúcich rokoch, oproti tomu, čo sa deje teraz.

Obmedzuje radikálne hnutie Taliban nejakým spôsobom aj vašu prácu?

Ak by zasahovali, tak už tu nepracujeme. Sú nejaké veci, do ktorých si nemôžeme nechať ako nezávislá organizácia rozprávať. S Talibanom vyjednávame kontinuálne. Zatiaľ z ich strany necítime veľký tlak, tie projekty fungujú v rovnakom režime, ako fungovali, keď tu boli spojenecké jednotky a predchádzajúca vláda. Nikto nám nehovorí, aký máme personál, prípadne koho môžeme a koho nemôžeme ošetriť.

Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie.