Demolovali, zabíjali a znásilňovali, teraz si ho privlastňujú. Aký je život v Rusmi okupovanom Mariupole
Po desiatich mesiacoch ruskej okupácie Mariupolu sú strach a nedôvera dve najčastejšie reakcie, s ktorými sa redaktori stanice BBC stretli, keď hľadali niekoho, kto by im mohol povedať, ako sa v prístavnom meste na juhovýchode Ukrajiny naozaj žije.
"Myslím, že ste ruský novinár. Nebude sa vám páčiť, čo vám chcem povedať. Ľudia ako vy zabíjajú, ak im poviete pravdu," uviedol jeden z používateľov na sociálnej sieti, ktorý tvrdil, že pochádza z prístavného mesta. Ruské sily po dlhom obliehaní mesto definitívne dobyli vlani v máji.
Redakcia BBC nakoniec našla troch obyvateľov, ktorí boli ochotní rozprávať sa o živote v meste: miestneho poslanca, seniora na dôchodku a inžiniera. Všetci hovorili pod podmienkou anonymity, obávajúc sa stíhania zo strany miestnych úradov dosadených Ruskom (ktoré západným novinárom blokujú prístup na okupovanú Ukrajinu). Vykresľujú obraz masívne nákladnej kampane vedenej Ruskom s cieľom získať srdcia a mysle obyvateľov Mariupolu a prestavať mesto zdemolované na nepoznanie.
Rusi si mesto privlastňujú
Rusi si chcú mesto privlastniť, to je aj účelom tejto kampane. Príspevky na sociálnych sieťach o vývoji v Mariupole to potvrdzujú. Pred začiatkom vojny žilo v meste asi pol milióna ľudí. Podľa odhadov OSN bolo po ruskom útoku vo februári 2022 poškodených alebo zničených 90 percent obytných budov a 350-tisíc ľudí bolo nútených odísť. Je náročné odhadnúť presný počet ľudí, ktorých zabili v dôsledku neľútostného ostreľovania Mariupolu. Ukrajinské úrady však spomínajú vyše 20-tisíc mŕtvych.
Ruské úrady v Mariupole hovoria, že v súčasnosti tam žije približne 300-tisíc ľudí. Ľudia z Mariupolu, ktorí sa rozprávali s reportérmi, povedali, že ich mesto zaplavili robotníci z celého Ruska, ako aj zo Strednej Ázie. Oleg Morgun, Ruskom dosadený "starosta" Mariupolu, hovorí, že približne 70-tisíc z tých, ktorí sú v súčasnosti v meste, sú stavební robotníci a členovia ruskej armády.
Objavili sa nové budovy a mnohé, ktoré boli poškodené počas bombardovania, zmizli. Napríklad ruská armáda postavila v západnej časti Mariupolu úplne novú štvrť pozostávajúcu z tucta bytových domov. Volá sa Nevsky, podľa rieky Neva, na ktorej stojí Petrohrad, domovské mesto prezidenta Vladimira Putina. Podľa ruských štátnych médií je Petrohrad hlavným sponzorom rekonštrukcie Mariupolu.
"V autobuse je napísané: Petrohrad a Mariupol sú partnerské mestá. Všade sú heslá, ktoré nám hovoria, že sme teraz súčasťou Ruska," povedala dôchodkyňa Maria (nie je to jej skutočné meno). "Páčili sa mi veci také, aké bývali. Teraz žijeme v strachu. Nevieme, čo môžeme očakávať."
V domoch, ktoré po mesiacoch urputných bojov vyviazli relatívne bez poškodenia, Rusi vymieňajú okná, radiátory a niekedy aj rozvody kúrenia a odpadových vôd. Dodávky kúrenia, tečúcej vody a elektriny boli z veľkej časti obnovené. Autobusy opäť jazdia a sú plné cestujúcich, hoci sieť elektrických trolejbusov a električiek je stále mimo prevádzky. Mnohé školy, nemocnice a obchody sa tiež otvorili, mnohí obchodníci však predávajú svoj tovar priamo z chodníka.
Na Mariu obzvlášť zapôsobila jedna škola prestavaná pod ruskou vládou. "Je taká krásna, pokrytá pestrofarebnými štvorcami." Podľa nej je v Mariupole teraz viac detí, ako sú v súčasnosti školy schopné pojať, a tak majú vyučovanie v dvoch zmenách: jedna doobeda, druhá poobede. Rusko zaviedlo v okupovaných oblastiach svoje vlastné učebné osnovy v ruskom jazyku, čo komplikuje snahy dostať deti späť do školy.