ROZHOVOR: Letné búrky v marci aj silný vietor. Nebezpečné prejavy počasia sú stále častejšie, tvrdí meteorologička

Víkendová udalosť bola strašidelná, mnohí sme to tak vnímali. Našťastie, asi nič veľmi vážne sa nestalo, odhliadnuc od Maďarska, kde to naozaj vyzeralo hrozivo. Vy, meteorológovia, ste vydali výstrahy. Ako to býva v takýchto prípadoch? Zvykne sa tá situácia vyvinúť tak, že na začiatku sa zdá nie až taká vážna, a potom je v konečnom dôsledku seriózna?

Víkendové počasie a silný vietor, ktorý sme zažili počas soboty, sme videli. Predpovedné modely ho videli už dostatočne zavčasu, už začiatkom týždňa. My sme vydávali výstrahy už v stredu, takže dostatočne vopred. Výstrahy sa aj skutočne potvrdili. Vietor bol adekvátny vydaným stupňom výstrahy, takže sobotné počasie bolo ešte celkom v poriadku. Čo nás napríklad prekvapilo, boli piatkové búrky. Predpovedali sme ich, ale nečakali sme, že ich bude toľko. Bolo ich plošne veľa a bola aj výrazná blesková aktivita. Bolo to skutočne nezvyčajné pre toto obdobie, že v marci sa vyskytovalo toľko búrok. Situácia v piatok bola podobná typickej letnej, júnovej poveternostnej situácii.

Premenlivé a nestále

Hovoríte, že aj vás ako odborníkov to prekvapilo. Potvrdzuje sa teda, že počasie je čoraz viac extrémne? Ako vnímate zmeny za uplynulé dekády?

Áno, mení sa to. V posledných desiatich až pätnástich rokoch je počasie veľmi dynamické. Aj nebezpečné prejavy počasia sú častejšie a výraznejšie. Máme s tým teda viac práce. Musíme sa tejto téme venovať viacerí. Pokiaľ ide ešte o vystríhanie pred nebezpečnými prejavmi počasia, niekedy vystríhame jeden až tri dni vopred. Ale sú situácie, ako aj tá piatková, keď sme vystríhali pred búrkami len hodinu až dve vopred. Bohužiaľ, na túto situáciu si budeme musieť v budúcnosti zvyknúť, pretože počasie je veľmi premenlivé a veľmi nestále.

Tak sa stalo aj pri týchto búrkach. Napríklad v Mužli (obec v okrese Nové Zámky pozn. red.) nám počas búrky spadlo v priebehu troch hodín 30 milimetrov zrážok, čo je naozaj veľmi vysoký úhrn za veľmi krátky čas. Zrážky sa v posledných rokoch intenzívne a padajú za krátky čas. Tých 30 milimetrov je priemerný mesačný úhrn pre danú lokalitu. Tu sa to udialo v priebehu troch hodín. Keď sa vyskytujú takéto intenzívne zrážky, veľmi nepriaznivo to vplýva napríklad na pôdu. Takýto dážď nie je prínosom, vlaha sa nestihne v pôde udržať. Práve naopak, silný dážď pôdu ubíja a zrážky rýchlo odtekajú.

Vy ste už skôr spomenuli, že kedysi boli merania, keď takýto intenzívny vietor trval dve až tri hodiny. Dnes je to dvojnásobne dlhý interval. 

Dnes fúka silný vietor aj päť až šesť hodín vkuse alebo s krátkymi prestávkami aj niekoľko dní. Sami pozorujeme, že silno veterno bolo v sobotu a v noci na nedeľu ako keby človek uťal. V nedeľu bol cez deň slabý vietor, no podvečer sa opäť na juhozápade zodvihol. Aj v ďalších dňoch zase čakáme veterné počasie.

Dá sa vôbec pri takýchto podmienkach a zmenách s nejakou presnosťou alebo minimálnou nepresnosťou stanoviť predpoveď počasia? A na ako dlhé obdobie dopredu?

S predpoveďou počasia máme oveľa viac práce a musia sa na nej podieľať viacerí kolegovia. Máme k dispozícii podstatne viac údajov, ako sme mali kedysi. Napriek tomu venujeme predpovedi počasia oveľa viac času. Ešte pred takými 10 - 20 rokmi bolo počasie oveľa zotrvačnejšie. Nechcem povedať, že bolo jednoduchšie vytvoriť predpoveď, pretože sme mali menej údajov. Dnes máme k dispozícii družicové snímky, radarové merania, pozemné merania. Sieť pozemných staníc, ktorú má SHMÚ, je podstatne hustejšia a kvalitnejšia. Údaje zo staníc dostávame každých desať minút. Teraz máme ale oveľa viac práce. Meteorológ musí vyhodnocovať oveľa viac údajov. Musí vedieť čítať družicové snímky v rôznych kanáloch. Musí vedieť vyhodnotiť, kedy si pozrieť ten a ten kanál, ktorý mu pomôže v predpovedi počasia alebo v predpovedi nebezpečného počasia na niekoľko hodín vopred.