Analytička Globsecu: Imponujú nám silní vodcovia. Slušnosť a pravdivosť pôjde pred voľbami bokom

V čom tkvie sila ruskej propagandy, že siaha za hranice Ruska aj do našich končín?

Ruská propaganda a informačné operácie, ako keby nikdy neskončili. Po skončení studenej vojny, Západ naozaj prestal s informačnými operáciami, ktoré prebiehali v našom regióne, Rusi však nie. Mali a majú veľmi dobre vybudovanú mediálnu mašinériu, majú obrovský rozpočet - približne si myslíme, že je to 1,5 miliardy amerických dolárov ročne. Ide o verejnoprávne televízie, ktoré šíria ruskú propagandu alebo sú to rôzne spravodajské portály a tlačové agentúry, o ktorých sa nedá povedať, že by šírili overené informácie. 

Rusi naozaj využívajú rôzne nástroje na to, aby šírili propagandu nielen u nás, ale po celom svete. Majú farmy trolov (pozn. red. skupina internetových trolov platená alebo podporovaná štátom či inou organizáciou), naznámejšia bola v Petrohrade, kde ľudia pracujú na tri smeny - 365 dní v roku.

Ukrajina v EÚ a NATO

V ktorých regiónoch Slovenska je väčší podiel ľudí inklinujúcich k akceptácii hoaxov? Evidujete regionálne rozdiely?

Ťažko povedať. Keď sa spýtame niektoré veci a zistíme, že 64 % Slovákov si myslí niečo, tak sa nedá povedať, z ktorého regiónu je tá väčšina. Pravidelnejšie nám však vyskakujú Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. Rozdiely medzi nimi nie sú veľké. Máme obrovský segment populácie, ktorý verí konšpiračným teóriám a proruskej propagande, čo je problém. Presne však nevieme povedať, že toto je Janko Mrkvička a býva v Hornej Dolnej, až tak špecifické dáta nemáme. Väčšina našich prieskumov sa odohráva na reprezentatívnej vzorke 1000 respondetov.

Na Slovensku, v Bulharsku a Maďarsku si želá podľa vašich prieskumov viac ľudí neutralitu Ukrajiny než jej členstvo v EÚ a NATO. Mentalitou, ale aj politickou situáciou sú tieto tri krajiny odlišné. Prečo sú však jednotné v tomto postoji?

Oni až tak veľmi odlišné v určitých smeroch nie sú. Jeden z dôvodov, prečo tieto krajiny vnímajú členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO ako nevhodné, je, že sú zraniteľnejšie voči dezinformáciám, ktoré sú šírené domácimi, ale aj zahraničnými aktérmi. V prípade Maďarska bolo jednoznačne vidieť, najmä počas minuloročnej kampane, že Orbánova strana celú svoju politickú kampaň mierila na vojnu na Ukrajine. V niektorých prípadoch povedal, že Zelenskyj je nepriateľ a hrozba pre Maďarsko. Tam je väčšina médií pod palcom Fideszu a pretláčajú sa určité naratívy. 

Čo sa týka Bulharska a Slovenska, povedala by som, že je to v dôsledku nedostatočnej strategickej komunikácie zo strany politických predstaviteľov a inštitúcií. V Bulharsku je veľmi veľa oligarchov napojených na Kremeľ, ktorí sú zase prepojení na politické strany. Samozrejme, preto nebudú otvorene podporovať vstup Ukrajiny do EÚ a NATO, keď sú sami prepojení na Rusko. Na druhej strane, chýba tam to vysvetlenie, prečo by sa Ukrajina mala stať členom EÚ a NATO.

Globsec analyzoval strategickú komunikáciu ústredných orgánov štátnej správy za druhý polrok 2021. Pozreli sme sa aj všeobecne na témy, ktoré boli komunikované od nástupu novej vlády. Zistili sme, že za dva roky veľmi málo inštitúcií komunikovalo o Ukrajine. Vojenský konflikt síce vyeskaloval pred rokom, ale reálne trvá už od roku 2014. Do veľkej miery ide o podcenenie komunikácie zo strany verejných inštitúcií. Mnohí si mysleli, že sa to vyrieši, no nevyriešilo sa. Aj to môže byť dôvod, prečo občania vnímajú Ukrajinu takýmto štýlom. Nie je im dostatočne komunikované, aké by boli benefity, keby sa Ukrajina stala členom EÚ a NATO.

A aké by boli benefity?

V prípade Slovenska by mohlo dôjsť k výraznému ekonomickému rastu na jeho východe. Tok obchodu a materiálov by mohol byť oveľa rýchlejší, ako je teraz.

Podľa vášho prieskumu z minulého roka až 49 % respondentov odpovedalo pozitívne na tvrdenie, že silný líder, ktorý sa nemusí trápiť s parlamentom alebo voľbami, je dobrou voľbou pre Slovensko. Sú tieto postoje prejavom zúfalstva v dôsledku toho, čo sa deje v našej krajine posledné roky? Hrozí nám autokracia?

Autokracia podľa mňa Slovensku nehrozí. Skôr idea silného vodcu, ktorých sme tu mali v minulosti niekoľko, aj teraz imponuje Slovákom. Najmä v časoch krízy, kedy ľudia potrebujú vidieť jasné a správne rozhodnutia a nie opakujúce sa politické hádky. V roku 2021 sme sa pýtali ľudí, či si myslia, že vláda zvláda dobre pandemickú situáciu - 75 % uviedlo "nie". Boli sme lídrami negatívnych postojov v rámci celej strednej Európy, takže frustrácia je určite reflektovaná. Vidíme nárast v pozitívnom vnímaní silného lídra, ktorý sa nemusí zaoberať rôznymi voľbami a parlamentom. Ľudia nedôverujú vláde. Bohužiaľ, dobré a rýchle rozhodnutia sme tu za posledné mesiace nevideli.