Top udalosti týždňa: Heger dal zbohom Matovičovi. Dzurinda sa nevzdáva, Smer silnie
Heger dal zbohom Matovičovi, prichádzajú Demokrati. Dzurinda sa nevzdáva. Voľby by vyhral Smer. Dodáme migy spoločne s Poľskom? Pavel vymenil Zemana. Streľba v Hamburgu. Protesty v Gruzínsku. Pokračujú boje pri Bachmute. Rusi útočili na infraštruktúru. Týždeň V politike.
Pavel vymenil Zemana
Česko si v januárových prezidentských voľbách zvolilo novú hlavu štátu. Nástupcom Miloša Zemana sa stal armádny generál Petr Pavel, ktorý zložil prezidentský sľub. Nový prezident chce do najvyššej ústavnej funkcie v krajine priniesť dôstojnosť, rešpekt, slušnosť a ďalšie hodnoty, ktoré podľa neho v posledných rokoch zjavne strácali na dôležitosti.
Vo svojom inauguračnom prejave vo štvrtok ďalej vyhlásil, že aj v českej politike sa často presadzovali populisti, ktorých úspech sa opieral o manipulácie a šírenie strachu, pričom on na to nikdy nepristúpi. Plánuje byť aktívny vo funkcii hneď od začiatku. Avizoval, že čoskoro zverejní svoj plán konkrétnych cieľov na prvých sto dní. Podľa vlastných slov je pripravený radšej byť kritizovaný za príliš aktívny štart, než byť pasívny.
Kto je Petr Pavel? Pozrite si profil českého prezidenta:
Streľba v Hamburgu
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v piatok vyjadrila hlboký smútok nad "strašnou" streľbou v modlitebni v nemeckom meste Hamburg. Podľa polície si streľba vyžiadala osem mŕtvych, zrejme aj vrátane strelca. Informovali agentúry AFP a AP.
"Náboženská komunita je hlboko zarmútená strašným útokom na svojich členov v hamburskej sále po bohoslužbách," uviedla vo vyhlásení miestna spoločnosť Jehovovi svedkovia. "Niekoľko členov spoločnosti Jehovovi svedkovia sa minulú noc stalo obeťou brutálneho násilia," napísal nemecký kancelár Olaf Scholz na sociálnej sieti Twitter.
Pri streľbe v kostole Jehovových svedkov v Hamburgu zomrelo osem ľudí, ďalší sú zranení
Protesty v Gruzínsku
V Gruzínsku návrh zákona o zahraničných agentoch schválila vládna väčšina v parlamente v utorok v prvom čítaní. Zákon mal zabezpečiť, aby sa organizácie, ktoré získavajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, registrovali ako "agenti pod zahraničným vplyvom" a podrobili sa kontrole ministerstva spravodlivosti. Inak by im hrozili vysoké pokuty. Autori návrhu zákona tvrdili, že je nutný pre transparentnosť práce subjektov financovaných zástupcami cudzích štátov, jeho odporcovia v ňom ale videli aj potenciálnu prekážku pre zámer Gruzínska vstúpiť do Európskej únie a NATO.
Gruzínsky parlament v piatok odhlasoval stiahnutie kontroverzného návrhu zákona. Za stiahnutie návrhu zákona hlasovalo v druhom čítaní 35 poslancov, proti hlasoval iba jeden. Vládnuca strana Gruzínsky sen ešte vo štvrtok avizovala stiahnutie návrhu zákona. Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti mimovládnych organizácií a spravodajských médií s kritickým postojom voči vláde a Kremľu.
Pred budovou parlamentu v Tbilisi protestovali stovky ľudí aj počas piatkového hlasovania. Gruzínske ministerstvo vnútra oznámilo, že demonštranti zadržaní počas protivládnych protestov 7. a 8. marca v Tbilisi boli prepustení.