Stane sa z Gruzínska nová Ukrajina? Putin má základne len 40 kilometrov od Tbilisi
Protestujúci v Gruzínsku dosiahli svoj cieľ. Po dvoch dňoch demonštrácií vládnuca strana Gruzínsky sen stiahla z parlamentu kontroverzný zákon. Ide o legislatívu o takzvaných zahraničných agentoch. Kritici ju prirovnávajú k drakonickým zákonom v Rusku a odsúdili ju aj skupiny na ochranu ľudských práv. Tvrdia, že ide o snahu obmedziť základné slobody v krajine, píše CNN. Demonštrantom však stiahnutie zákonu nestačí a ohlásili ďalšie protesty.
Stane sa z Gruzínska nová Ukrajina? Putin má základne len 40 kilometrov od Tbilisi
Zákon schválila vládnuca väčšina v utorok v prvom čítaní. Odporcovia vlády tvrdia, že má príliš blízko k Rusku a v posledných rokoch sa táto kaukazská krajina vydala smerom k autoritárstvu. Schválenie zákona vyvolalo masové nepokoje, v utorok večer sa pred budovou parlamentu v Tbilisi zhromaždili tisíce demonštrantov, ktorí mávali nielen vlajkou Gruzínska, ale aj vlajkou Európskej únie.
Gruzínsko získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Ako uviedol portál televízie CNN, krajina už dlho balansuje medzi proeurópskym cítením svojich občanov a geopolitickými cieľmi svojho mocného suseda v podobe Ruska. V marci 2022 Gruzínsko požiadalo o členstvo v EÚ. Túto ambíciu by mohla ohroziť napríklad aj navrhovaná legislatíva o zahraničných agentoch.
Aj napriek tomu, že vládna strana sa rozhodla zákon stiahnuť pre "sporné reakcie spoločnosti", predstavitelia opozície sa vo štvrtok zaviazali pokračovať v protivládnych protestoch. "Keďže nie sú žiadne záruky, že Gruzínsko smeruje západnou cestou, tieto kroky neprestanú," uviedla v spoločnom vyhlásení skupina opozičných strán. Na štvrtok večer zvolala nové zhromaždenia a žiada prepustenie desiatok zadržiavaných protestujúcich.
Čo bolo v zákonoch?
Giorgi Gogia, zástupca riaditeľa európskej a stredoázijskej divízie neziskovej organizácie Human Rights Watch, pre CNN povedal, že gruzínsky parlament sa zaoberal dvomi zákonmi. Podľa prvého návrhu by sa všetky organizácie, vrátane médií, ktoré na svoju činnosť dostávajú viac ako 20 percent financií zo zahraničia, museli registrovať ako "zahraniční agenti". V prípade odmietnutia by im hrozila pokuta vo výške 25-tisíc lari, v prepočte približne 9 160 eur.
Druhý návrh zákona rozširuje okruh "agentov cudzieho vplyvu" na jednotlivcov a zvyšuje tresty za nerešpektovanie z pokút až na päť rokov väzenia. Podľa Gogiu takéto zákony predstavujú jasnú hrozbu pre ľudské práva v Gruzínsku. "Hrozí, že sa budú marginalizovať a diskreditovať kritické hlasy v krajine. Táto hrozba je reálna."
Proeurópsky orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už skôr avizovala, že ak by bol zákon prijatý, vetovala by ho. "Tí, ktorí podporujú tento zákon, všetci, ktorí hlasovali za tento zákon, porušujú ústavu. Všetci nás odďaľujú od Európy," povedala. Zároveň vyjadrila podporu protestujúcim. Zdá sa, že strana Gruzínsky sen by mala v parlamente takú väčšinu, že veto prezidentky by aj tak dokázala prelomiť.