Estónci si volili nových členov parlamentu. Účasť vo voľbách bola rekordná
Na parlamentných voľbách do estónskeho parlamentu sa podľa predbežných údajov zúčastnilo 63,7 percenta oprávnených voličov. S odvolaním sa na ústrednú volebnú komisii o tom v nedeľu večer informoval spravodajský web ERR.
Podľa ERR bola účasť voličov rekordná, pokiaľ ide o elektronické hlasovanie i hlasovanie priamo vo volebnej miestnosti. Estónski voliči v nedeľu rozhodovali o obsadení kresiel 101-členného jednokomorového parlamentu (Riigikogu). Hlasovanie sa začalo už skôr počas týždňa pre tých, ktorí poslali svoje hlasovacie lístky poštou alebo hlasovali elektronicky. Volebné miestnosti sa zatvorili o 20.00 h miestneho času (18.00 h SEČ).
Výsledky elektronického hlasovania budú zverejnené okolo 23.00 h miestneho času a budú pridané k sčítaným papierovým hlasovacím lístkom. Podľa údajov volebnej komisie online hlasovalo 313.514 voličov, čím bol prekonaný predchádzajúci rekord z roku 2019, keď túto formu hlasovania využilo 247.232 ľudí. Web ERR pripomenul, že hlas odovzdaný vo volebnej miestnosti anuluje všetky voličom pred tým odovzdané elektronické hlasy.
Riigikogu má 101 kresiel a volí sa na štyri roky. Vo voľbách kandidovalo deväť strán a 11 nezávislých kandidátov. Podľa prieskumu uskutočneného na prelome februára a marca sa však očakáva, že päťpercentnú hranicu prekročí iba šesť strán.
Prieskumy favorizujú na víťazstvo liberálnu Estónsku reformnú stranu (ER) súčasnej premiérky Kaje Kallasovej. Jej hlavným vyzývateľom bola krajne pravicová Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE).
Predbežné výsledky
V estónskych parlamentných voľbách po sčítaní viac ako 90 percent hlasov s veľkým náskokom vedie Reformná strana súčasnej premiérky Kaji Kallasovej. Podľa predbežných výsledkov získala takmer 32 percent hlasov, zatiaľ čo pravicovo-populistická Estónska konzervatívna ľudová strana dostala 16 percent. Podľa agentúry Reuters výsledok zrejme zaistí, že estónska vláda zostane jednou z najviac proukrajinských v Európe a krajina si uchová svoje proeurópske smerovanie. Súčasná premiérka už pred voľbami avizovala, že s EKRE sa jej strana nikdy nespojí.
Skutočnosť, že EKRE podľa doteraz neúplných výsledkov skončila druhá, ale tiež svedčí o rastúcich obavách časti voličov z vysokých cien energií a zvyšovania životných nákladov, píše Reuters. EKRE sľubovala obmedziť vplyv ukrajinskej krízy na Estónsko a obviňuje súčasnú vládu z vysokej inflácie. Na treťom mieste je podľa predbežných výsledkov ľavicová Estónska strana stredu s takmer 15 percentami hlasov.