Z vysokej inflácie profitujú firmy v eurozóne na úkor zamestnancov a spotrebiteľov
Vysoká inflácia v eurozóne prospieva firmám na úkor zamestnancov a spotrebiteľov. Naznačujú to údaje, ktoré majú k dispozícii najvyšší predstavitelia Európskej centrálnej banky. Informuje o tom agentúra Reuters.
Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035 nie je istý. Veľvyslanci členských krajín EÚ rozhodnutie odložili
Členovia Rady guvernérov ECB sa minulý týždeň zišli na výjazdovom zasadnutí v obci Inari na severe Fínska. Podľa zdrojov citovaných agentúrou Reuters diskutovali o podkladoch, z ktorých vyplýva, že ziskové marže podnikov v menovej únii rastú, hoci by sa vzhľadom na prudké zvyšovanie vstupných nákladov očakával skôr ich pokles. ECB sa k medializovaným informáciám odmietla vyjadriť.
V diskusiách o menovej politike v eurozóne počas posledných deviatich mesiacov prevládal názor, že prudký rast cien prakticky všetkých tovarov a služieb v 20 krajinách menového bloku zvyšuje náklady podnikom. Pre obavy, že vyššie spotrebiteľské ceny budú tlačiť na rast miezd a vytvoria inflačnú špirálu, pristúpila ECB k najvýraznejšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb za uplynulých 40 rokov.
Podľa údajov spoločnosti Refinitiv, firmy vyrábajúce v eurozóne spotrebné tovary vlani zvýšili prevádzkové marže v priemere na takmer 11 %. To je asi o štvrtinu viac než v roku 2019, ktorý predchádzal nástupu pandémie koronavírusu.
Nové argumenty o inflácii poháňanej firemnými maržami by podľa ekonómov mohli poslúžiť ako argument tým tvorcom menovej politiky ECB, ktorí sú proti zvyšovaniu úrokových sadzieb. Reuters odkazuje na prepočty ECB, podľa ktorých mzdy v eurozóne rastú oveľa pomalšie než inflácia. Životná úroveň priemerného zamestnanca v eurozóne v dôsledku toho klesla v porovnaní s rokom 2021 o zhruba 5 %. ECB sa bude úrokovými sadzbami najbližšie zaoberať 16. marca.