Čo chce Putin od Moldavska? Malý štát sa bojí, že je ďalším cieľom na zozname šéfa Kremľa
Napätie v Moldavsku rastie. Ide o malú krajinu na juhozápadnej hranici Ukrajiny, ktorá by sa mohla stať súčasťou konfliktu rozpútaného Ruskom. Moskvu totiž obviňujú, že tam plánuje prevrat. Prečo je táto krajina strategicky dôležitá a čo od nej chce šéf Kremľa Vladimir Putin?
Čo plánuje Rusko?
Napriek tomu, že Moskva tvrdí, že je nevinná, jej kroky voči Moldavsku sa nápadne podobajú krokom, ktoré urobila pred anexiou Krymu v roku 2014 a pred minuloročnou inváziou na Ukrajinu. Putin odvolal dekrét o zahraničnej politike z roku 2012, ktorý čiastočne uznal nezávislosť Moldavska.
Ruské ministerstvo obrany následne obvinilo Ukrajinu z "prípravy ozbrojenej provokácie" proti moldavskému proruskému separatistickému regiónu Podnestersko, ku ktorej má dôjsť "v blízkej budúcnosti," uviedla ruská štátna agentúra TASS. Obvinenie však nepodporili žiadne dôkazy.
Toto tvrdenie však zalarmovalo západných lídrov. Prišlo takmer presne rok po tom, čo Putin vyslovil podobné, nepodložené tvrdenia, že Rusi boli terčom útokov na Donbase. Ide o východný okraj Ukrajiny, kde Moskva od roku 2014 podporovala militantných separatistov. Práve toto jej umožnilo napadnúť Ukrajinu, keďže, ako tvrdí, vraj išlo o otázku sebaobrany.
"Bolo to tak aj predtým. Videli sme neustále aktivity Ruska, ktoré sa pomocou propagandy pokúšalo preskúmať a využiť informačný priestor v Moldavsku," povedal Groza. "Vojnou sa všetky tieto nástroje, ktoré Rusko predtým používalo, znásobili a zintenzívnili," doplnil. "To, čo vidíme, je reaktivácia ruských politických zástupcov v Moldavsku."
"Registrujem zásahy ruských síl a ruských služieb v Moldavsku," povedal podľa CNN pre CBS poľský premiér Mateusz Morawiecki. "Je to veľmi slabá krajina a my všetci jej musíme pomôcť."
Prečo má Rusko v Moldavsku "zázemie"?
Ústredným bodom ruských záujmov v Moldavsku je Podnestersko, odtrhnuté územie, ktoré sa tiahne pozdĺž východného okraja krajiny a už desaťročia v ňom sídlia ruské jednotky.
Územie, enkláva s rozlohou 4 163 kilometrov štvorcových na východnom brehu rieky Dnester, bolo v posledných rokoch studenej vojny miestom ruskej vojenskej základne. V roku 1990 sa vyhlásilo za sovietsku republiku, pričom sa postavilo proti akémukoľvek pokusu Moldavska stať sa nezávislým štátom alebo zlúčiť sa s Rumunskom po rozpade Sovietskeho zväzu.
Keď sa Moldavsko o rok neskôr stalo nezávislým štátom, Rusko sa do Podnesterska rýchlo začlenilo. Nazvalo sa "silou mieru" a vyslalo tam svoje jednotky, aby podporili promoskovských separatistov.
Nasledovala vojna s moldavskými silami a konflikt sa skončil na mŕtvom bode v roku 1992. Podnestersko nebolo medzinárodne uznané ani Ruskom, ale moldavské sily z neho spravili de facto odtrhnutý štát. Táto patová situácia zanechala územie a odhadovaných 500-tisíc obyvateľov uväznených "medzi nebom a zemou". Kišiňov nad ním dodnes nemá prakticky žiadnu kontrolu.