Znie to ako výmysel, no ľudia pritom naozaj trpia. Čo je syndróm cudzieho prízvuku a ako porucha vzniká?
Predstavte si, že celý život žijete v Spojených štátoch a jedného dňa sa zobudíte s írskym, austrálskym alebo britským prízvukom. Pravdepodobne by ste si mysleli, že snívate alebo strácate rozum. Hoci to znie bizarne, syndróm cudzieho prízvuku, skratkou FAS, z anglických slov Foreign Accent Syndrome, je skutočná motorická porucha reči.
Prízvuk počuli rôzne
Subjektívna povaha toho, ako vnímame akcenty druhých, je ilustrovaná prípadom Lindy Walkerovej, 60-ročnej Britky, ktorá v roku 2006 utrpela mozgovú príhodu. Zatiaľ čo Walkerovej švagriná tvrdila, že Lindina reč po tom, ako sa v nemocnici prebrala k vedomiu, znela taliansky, jej brat tvrdil, že pripomínala niekoho zo Slovenska.
Takáto variabilita bola preukázaná aj v experimentoch, ktoré ukázali veľkú nekonzistentnosť v súvislosti s priraďovaním prízvuku. Napríklad v štúdii škótskeho FAS rečníka ho niektorí účastníci správne identifikovali ako Škóta, no iní ho považovali za Íra, Walesana či Angličana, ďalší za Španiela, Portugalca alebo Nemca, niektorí dokonca dokonca za Poliaka. V podobnej štúdii boli účastníci schopní spoľahlivo rozlíšiť medzi rodenými a zahraničnými rečníkmi, no FAS rečníkov vnímali tak, že existujú v nejakom jazykovom podsvetí: zjavne nie sú domáci, ale ani úplne cudzí.
Možno nie je prekvapujúce, že ľudia postihnutí FAS majú často pocit, že ich sebapoznanie a sebavedomie bolo podkopané. Michelle Myersová, Američanka s FAS, ktorá svojím stredozápadným susedom znela ako Britka, zašla v hľadaní pôvodu tejto poruchy a snahe vyriešiť ju tak ďaleko, že odcestovala do Anglicka a hľadala niekoho, kto znel ako ona. Keď sa tam však dostala, domáci Briti si mysleli, že znie ako Juhoafričanka.
Ako ukazujú opísané príklady, syndróm cudzieho prízvuku sa v skutočnosti týka zmeny prozódie (výška, rytmus a intonácia reči), teda ľudia k svojmu rodnému jazyku pridávajú prízvuk inej krajiny alebo regiónu. Nech už je pôvod poruchy akýkoľvek, zaujímavé je, ako môžu byť sebapoňatie človeka a jeho identita úzko späté s tým, ako hovoríme a ako znieme ostatným.
