Pýtali sme sa Sloveniek na skúsenosti so sexuálnym obťažovaním na pracovisku
O sexuálnom obťažovaní sa hovorí vo veľkom iba v prípadoch, keď je páchateľom niekto známy a udalosť medializovaná. Ženy sa s ním však stretávajú frekventovane. Vláda či parlament sa touto problematikou nezaoberajú a v zákone sa mu venuje iba jeden bod. Mnohé prípady sexuálneho obťažovania tak ostávajú umlčané.
Sexuálne obťažovanie na pracovisku sme na Slovensku nemali legislatívne upravené až do roku 2004. Dovtedy sa také prípady riešili aplikovaním antidiskriminačného zákona, ktorý však nehovoril priamo o sexuálnom obťažovaní, iba ukladal zamestnávateľovi povinnosť pristupovať k zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Tento zákon sa okrem toho však vzťahuje iba na vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie medzi dvoma zamestnancami.
Slovensko zaostáva
Po novele z roku 2004 Zbierka zákonov hovorí priamo o sexuálnom obťažovaní, no iba v jednom bode zákona č. 365/2004 Z. z. (Antidiskriminačný zákon). Sexuálne obťažovanie definuje v § 2a ods. 5 ako: "verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je, alebo môže byť, narušenie dôstojnosti osoby, ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie".
Dotknutá osoba, teda zamestnanec, má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť, v ktorej popíše porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je následne povinný na ňu bezodkladne reagovať.
"Sexuálne obťažovanie síce v zákone máme, no je ťažké ho určiť, keďže ľudia ho vnímajú rôzne," uviedla Lucia Ďuriš Nicholsonová v roku 2020 na sociálnej sieti. "Nečudo, že ženy len zriedka nahlásia obťažovanie, najmä, ak majú skúsenosť s tým, že sa nič nezmení, že sa len na ňu bude ukazovať prstom alebo stratí prácu," dodala.
V roku 2020 sa v európskych inštitúciách rokovalo o ratifikácii Dohovoru o násilí a obťažovaní na pracovisku od Medzinárodnej organizácie práce. Podľa Nicholsonovej vtedy šlo o prvý medzinárodný nástroj, ktorý by stanovil uplatniteľné štandardy na boj proti rodovo podmienenému obťažovaniu a násiliu v zamestnaní. "Nie sme na zozname krajín, ktoré to ratifikovali," uviedla pre ta3 Nicholsonová.
Ľudí pri moci to nezaujíma
V programovom vyhlásení vlády na volebné obdobie 2020 - 2024 jej členovia vyhlásili, že vláda "bude s najvyššou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou". Istambulský rozhovorpočas svojhopôsobenia predložili parlamentu, noposlanci ho neschválili. Na ratifikáciu Dohovoru o násilí a obťažovaní na pracovisku sa podľa Kolíkovej nepodal do vlády podnet.
Na Slovensku nakoniec Dohovor teda neratifikovali. "Nespomínam si, že by sme to ako koalícia v roku 2020 preberali. Zaoberali sme sa iba podobným Istanbulským dohovorom, ktorý bol zameraný na rodovú rovnosť a odstránenie násilia na ženách. Parlament ho neschválil," povedala pre ta3 poslankyňa z SaS Mária Kolíková. Prízvukovala aj, že tému sexuálneho obťažovania na pracoviskách osobne považuje za veľmi závažnú.
O redefiníciu sexuálneho obťažovania ako takého sa snažila mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS). "Predložili sme návrh trestného činu sexuálneho obťažovania, ktoré sme zadefinovali ako sexuálne správanie, ktoré zasahuje do ľudskej slobody a dôstojnosti a vytvára tak zastrašujúce a nepriateľské prostredie," povedala pre ta3 podpredsedníčka PS Lucia Plaváková.
"Stretli sme sa vtedy s výsmechom. Ľudia, ktorí sú pri moci, nemajú vôľu to riešiť. Diskusie okolo týchto tém sú plné zľahčovaní a zosmiešňovaní," dodala. Problematika by ako trestný čin nabrala podľa nej vyššiu váhu.
