Majiteľ Teplárne: Smútok a obavy sú tu stále. Iniciatíva ministra Karasa je sklamaním
Od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave uplynulo takmer päť mesiacov. Zásadné zmeny, ktoré by pomohli LGBTI+ komunite, však neprišli. Majiteľ podniku Tepláreň Roman Samotný vystúpil po dlhšom čase opäť na pódiu - tentokrát na spomienkovom zhromaždení za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. O tom, čo sa od vrážd zmenilo, a prečo nepovažuje návrh ministra spravodlivosti za optimálny, hovorí v rozhovore.
Tragédia zo Zámockej opäť vyhnala ľudí do ulíc. V Bratislave sa konala spomienka na Juraja a Matúša
Napriek tomu, že sa témou začali v októbri zaoberať politici, vojna na Ukrajine a pád vlády ju prehlušili a legislatívne sa nič nezmenilo. Ako to na vás vplýva? Mali ste nádej, že sa LGBTI+ ľudia dočkajú rovných práv?
Vzhľadom na zloženie parlamentu sme si nerobili veľké ilúzie. Popravde, zaskočil nás cynizmus viacerých členov a členiek parlamentu aj to, že sa nehanbia ani po tom útoku zneužívať životy LGBTI+ ľudí na získavanie politických bodov. Sklamaním bola aj iniciatíva ministra spravodlivosti, ktorý predstavil inštitút dôverníka. Je to nedôstojné riešenie, ktoré vlastne ani neuznáva vzťahy rovnakého pohlavia. Za dôverníka totiž môžete označiť aj niekoho, kto vlastne o tom ani nemusí vedieť.
Predstavený návrh nerieši množstvo kritických situácií, kedy sú ľudia najviac v ohrození a potrebujú pomoc od štátu. Rovnako naďalej čakáme na usmernenie ministerstva zdravotníctva pre transrodových ľudí, ktorí sa stali rukojemníkmi v nezmyselných ideologických bojoch.
Namiesto pomoci začali politici situáciu zľahčovať a miestami aj zosmiešňovať. Príkladom je tlačová beseda Roberta Fica, na ktorej povedal, že si nepraje, aby po Slovensku chodili ľudia, ktorí majú medzi nohami pohlavný úd, ale označujú sa za ženy, alebo vyjadrenia Igora Matoviča o jeho orientácii a názoroch na LGBTI+ komunitu. Čo vo vás a v komunite tieto reakcie vyvolali?
Slovensko nepotrebuje takéto štvanie, zavádzanie a ďalšiu polarizáciu. To napätie je pre väčšinu ľudí neznesiteľné. Ako krajina sa musíme orientovať na to, čo nás spája a hľadať možnosti, ako tu dokážame spolu žiť. Takýto útočný slovník sa obráti voči všetkým, ktorí túžia po pokojnom živote.
Mnohé známe tváre a osobnosti sa však otvorene prihlásili k príslušnosti k LGBTI+ alebo sa prejavili ako jej podporovatelia. Zdá sa vám, že ich reakcie pozitívne prispeli k celej situácii?
Jednoznačne áno. Je dôležité, aby väčšina pochopila, že neexistuje nejaký konflikt "my verzus oni", že je to umelo vytvorené. LGBTI+ ľudia sú rovnakou súčasťou spoločnosti a majú rovnakú túžbu žiť pokojne a v bezpečí. Práve verejné coming-outy a podpora od mnohých osobností ukazujú, že sme bežnou súčasťou slovenských rodín.
Blížia sa predčasné voľby, ktoré budú zrejme koncom septembra. Vidíte v nich novú nádej pre LGBTI+ komunitu?
Podľa aktuálnych prieskumov volebných preferencií to veľmi nádejne nevyzerá. Rád by som apeloval na voličov a voličky, aby dôsledne zvažovali, či budú voliť tých, ktorí spoločnosť neustále rozdeľujú a vytvárajú konflikty, alebo si vyberú pokojnejšiu cestu riešení a spolupráce.
V utorok 21. februára ste vystúpili na spomienkovom zhromaždení za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Cítite medzi týmito dvoma prípadmi isté prepojenie, napríklad v tom, ako sa k nemu stavajú politici a spoločnosť? Čo vás prinútilo postaviť sa na pódium a opäť prehovoriť k občanom?
Zákerná vražda Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka, rovnako aj poprava Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, či útoky na Hedvigu Malinovú, Daniela Tupého a Henryho Acordu nám pripomínajú, akí sme zraniteľní pred nenávisťou a aroganciou moci. Pripomínajú nám, čo sa stane, ak slušnosť ustúpi zlu. Slušní ľudia nemôžu po takýchto činoch mlčať a zostať apatickí. Práve vďaka spoločnému úsiliu a solidarite sa dokážeme postaviť tým, ktorí si myslia, že môžu s našimi životmi robiť čo sa im zachce.
