Čína predložila plán na ukončenie vojny. Kyjev nesúhlasí, konflikt s Ruskom by vraj zmrazil
Čína vyzvala na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou a na začatie mierových rokovaní. Informovali o tom tlačové agentúry s tým, že ide o súčasť dvanásťbodového plánu čínskej vlády na ukončenie vojny. Plán zverejnilo čínske ministerstvo zahraničia na výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.
Kyjev plán odmietol, pretože by podľa neho vojnu iba "zmrazil". Moskva ho naopak považuje za "vyvážený". "Všetky strany by mali podporovať Rusko a Ukrajinu, aby sa uberali rovnakým smerom a čo najskôr obnovili priamy dialóg," uviedla čínska diplomacia. Zdôraznila, že "jadrové zbrane nesmú byť použité". "Treba sa postaviť hrozbe či použitiu jadrových zbraní," hovorí dokument nazvaný Čínske stanovisko k politickému urovnaniu ukrajinskej krízy. Nalieha tiež na to, aby sa obe krajiny zdržali útokov na civilné obyvateľstvo.
Moskva súhlasí
Plán tiež vyzýva na ukončenie západných sankcií proti Rusku, na prijatie opatrení na zabezpečenie jadrových zariadení, na zriadenie humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov a na zabezpečenie vývozu obilia, ktorého prerušenie spôsobilo globálne zdražovanie potravín. Poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak uviedol, že podstatou čínskeho mierového plánu nie je mier, ale "zmrazenie vojny" a pokračovanie ruskej okupácie ukrajinského územia. "Ukrajinská pozícia je známa - stiahnutie ruských vojsk k hraniciam z roku 1991," napísal Podoljak.
Šéf zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Leonid Sluckij považuje čínsky návrh za "vyváženejší" oproti štvrtkovej rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, v ktorej 141 krajín vyzvalo Rusko, aby okamžite stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. "V zásade ide o plán ukončenia hegemónie kolektívneho Západu, plán odmietajúci zámenu 'sily práva' za 'právo sily', plán rešpektujúci rovnaké bezpečnostné záujmy úplne všetkých strán," napísal Sluckij na Telegrame.
Čína vyhlasuje, že je v konflikte neutrálna, ale s Ruskom má silné väzby ako protiváhu voči USA. Odmietla kritizovať ruskú inváziu na Ukrajinu a vôbec ju označiť za inváziu, zatiaľ čo obviňuje Západ z vyprovokovania a "rozdúchávania" konfliktu dodávkami zbraní Ukrajine.
O čo ide?
Podľa Spojených štátov naopak Čína zvažuje, že Rusku poskytne zbrane a muníciu na boj na Ukrajine. Nemecký týždenník Der Spiegel vo štvrtok napísal, že Rusko rokuje s čínskym výrobcom o nákupe stovky dronov s termínom dodania v apríli. Hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin povedal novinárom, že "v tejto veci sa v poslednej dobe objavilo mnoho dezinformácií a mali by sme sledovať, kto za nimi stojí".
Stanovisko Číny k vojne na Ukrajine mal podľa pôvodných informácií predstaviť v prejave aj prezident Si Ťin-pching. Nie je jasné, či sa jeho prejav uskutoční. Hovorca čínskej diplomacie novinárom povedal, že k prezidentovmu prejavu "nemá žiadne informácie". Mierový návrh podľa agentúry AP rozvíja predovšetkým dlhodobo známe čínske stanoviská, vrátane odkazu na nutnosť zaručiť "zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť všetkých krajín". Tiež nabáda k ukončeniu "mentality studenej vojny", čo býva štandardný termín pre to, čo Peking považuje za hegemóniu USA a zasahovanie do záležitostí iných krajín.
"Bezpečnosť jednej krajiny nemôže byť zaistená na úkor bezpečnosti iných krajín a regionálna bezpečnosť nemôže byť zaistená posilnením či dokonca rozšírením vojenských blokov," citovala ruská štátna agentúra TASS z dokumentu, ktorý nabáda prihliadať na "legitímne záujmy a obavy všetkých krajín v oblasti bezpečnosti".
Čína si vybrala stranu
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že "Čína nezdieľala mierový plán, ale iba súbor princípov" a podobne sa o ňom vyjadril aj šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že čínske návrhy nemajú prílišnú váhu, "pretože Čína neodsúdila nelegálnu ruskú inváziu". "Na tie princípy sa samozrejme pozrieme, ale prizmou toho, že Čína si vybrala stranu," dodala von der Leyenová s odkazom na "bezhraničné priateľstvo", ku ktorému sa Čína s Ruskom zaviazala už minulý rok.
Nemecká vláda čínsky program "rezervovane prijala", uviedla však, že v ňom chýbajú zásadné body, ako je stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. "Je dôležité, aby teraz Čína tieto body prebrala priamo s Ukrajinou. To je jediná cesta k vyváženému riešeniu, ktoré berie do úvahy legitímne záujmy Ukrajiny," povedal podľa Reuters vládny hovorca. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková zdôraznila, že Ukrajina má právo sa brániť. "Ak sa Ukrajina teraz prestane brániť, nebude to znamenať mier, ale koniec Ukrajiny a koniec nášho medzinárodného práva," citovala z videoprejavu Baerbockovej agentúra DPA.
Čína sa vo štvrtok zdržala hlasovania, keď Valné zhromaždenie OSN schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá vyzýva Rusko, aby ukončilo nepriateľstvo na Ukrajine a stiahlo svoje vojská z napadnutej krajiny.